Trump znovu obviňuje Ukrajinu z rastu cien nafty v USA a nevylučuje zákaz exportu
Americký prezident Donald Trump 30. septembra na tlačovom brífingu v Bielom dome vyhlásil, že za krízu s naftou v USA môžu údery Ukrajiny na ruské rafinérie, nie situácia na Blízkom východe. Zopakoval výzvu prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby útoky na ruskú energetickú infraštruktúru zastavil, a nevylúčil možnosť zákazu exportu americkej nafty. Administratíva zároveň zvažuje obmedzenie exportu, dobrovoľné zníženie dodávok americkými rafinériami a vyzvala krajiny EÚ, aby využili časť strategických zásob nafty.
Hlavné body
- Trump 30. septembra povedal novinárom, že údery Ukrajiny na ruské rafinérie sú hlavnou príčinou rastu cien nafty v USA.
- Označil situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou za „najväčší problém" trhu s naftou.
- 13. septembra Trump vyzval Zelenského, aby zastavil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru.
- Trump nevylúčil zákaz exportu nafty nafty z USA; o možnosti rokuje s ministrom energetiky Chrisom Wrightom.
- Administratíva zvažuje obmedzenie alebo zákaz exportu nafty, dobrovoľné zníženie dodávok americkými rafinériami a vyzvala EÚ, aby využila časť strategických zásob nafty.
- Podľa Reuters ceny nafty v USA medziročne vzrástli o 40 % na 6,53 USD za galón.
- Útoky na ruské rafinérie pokračovali: v noci na 25. septembra boli zasiahnuté zariadenia v Perme a Novosaštinsku, 26. septembra rafinéria Iljsky v Krasnodarskom kraji.
Prečo je to dôležité
Trump verejne presúva vinu za domáci americký cenový problém s naftou na Ukrajinu, čím sa vymedzuje voči doterajšiemu vysvetľovaniu deficitu situáciou na Blízkom východe. Zároveň otvorene tlačí na Zelenského, aby zastavil údery na ruskú energetickú infraštruktúru, ktoré sú kľúčovým prvkom ukrajinskej vojnovej stratégie. Jeho vyjadrenia zahŕňajú aj možnosť zákazu exportu americkej nafty, čo by malo dôsledky na globálnom trhu, a celkovo prehlbujú viditeľné napätie v politike USA voči Ukrajine v čase, keď prebiehajú energetické a mierové rokovania.
Čo sa stalo
Donald Trump 30. septembra novinárom v Bielom dome povedal, že krízu s naftou v USA spôsobujú údery Ukrajiny na ruské rafinérie, ktoré sú podľa neho vyraďované z prevádzky „znepokojujúcou rýchlosťou", a nie situácia na Blízkom východe. Vyhlásil, že bez týchto úderov by USA problémy s naftou nemali, a označil dianie medzi Ruskom a Ukrajinou za „najväčší problém" pre trh s naftou. Zopakoval tak svoju výzvu z 13. septembra, aby Zelenský zastavil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Trump zároveň uviedol, že po konzultácii s ministrom energetiky Chrisom Wrightom zvažuje zákaz exportu americkej nafty, ktorý by podľa Wrighta pomohol cenám nafty, ale mohol by zvýšiť ceny iných tovarov vrátane benzínu. Administratíva okrem toho zvažuje obmedzenie alebo zákaz exportu nafty, dobrovoľné zníženie dodávok americkými rafinériami a vyzvala krajiny EÚ, aby využili časť svojich strategických zásob nafty. Podľa Reuters ceny nafty v USA medziročne vzrástli o 40 % na 6,53 USD za galón.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá centrujú pozornosť na Trumpovo opakované verejné obviňovanie Ukrajiny z americkej cenovej krízy s naftou a na jeho nátlak na Zelenského, aby zastavil údery na ruskú energetickú infraštruktúru. Zdôrazňujú najmä Trumpovo tvrdenie, že bez ukrajinských úderov by USA problémy s naftou nemali, ako aj jeho vlastné priznanie, že zvažuje zákaz exportu americkej nafty. Súčasťou rámca je aj odpor ukrajinského analytika Volodymyra Omelčenka z centra Razumkov, podľa ktorého ceny nafty vyhnalo na historické maximum 6 dolárov skôr vojna proti Iránu než údery na ruské rafinérie, hoci súhlasí, že údery deficit zhoršujú. Zároveň médiá pripomínajú Zelenského vyhlásenie z 22. septembra, že na rokovaniach s Trumpom nebola snaha prinútiť Kyjev k jednostrannému zastaveniu útokov, a dokumentujú pokračujúce údery – v noci na 25. septembra boli zasiahnuté rafinérie v Perme a Novosaštinsku a 26. septembra rafinéria Iljsky v Krasnodarskom kraji.
V čom sa spravodajstvo líši
Existujú dva hlavné rozpory. Po prvé, Trump pripisuje prudký rast cien nafty v USA primárne ukrajinským úderom na ruské rafinérie, zatiaľ čo analytici citovaní v reportážach, minister financií Scott Bessent, minister energetiky Chris Wright a analytik centra Razumkov Volodymyr Omelčenko označujú za hlavnú či rovnocennú príčinu vojnu USA proti Iránu a zmenšovanie globálnych zásob, pričom ukrajinské údery podľa nich len zhoršujú existujúci deficit. Po druhé, Trump 28. septembra povedal, že Zelenskyj súhlasil so znížením intenzity úderov na ruské rafinérie, no Zelenskyj 22. septembra uviedol, že na uzavretých rokovaniach s Trumpom neboli pokusy prinútiť Kyjev jednostranne zastaviť údery, a reportáže zároveň dokumentujú, že útoky pokračovali 25. a 26. septembra.
Súvislosti
Ceny nafty v USA podľa Reuters medziročne vzrástli o 40 % na 6,53 USD za galón. Rusko predĺžilo zákaz exportu nafty pre producentov do konca októbra a v reakcii na tlak na domácom trhu tiež obmedzilo export benzínu a leteckého paliva. Trump už 13. septembra verejne vyzval Zelenského, aby zastavil údery na ruskú energetickú infraštruktúru; 22. septembra Zelenskyj povedal, že na uzavretých rokovaniach sa neobjavili požiadavky na jednostranné zastavenie úderov; 28. septembra Trump vyhlásil, že Zelenskyj súhlasil so znížením intenzity úderov. Údery napriek tomu pokračovali: v noci na 25. septembra boli zasiahnuté zariadenia v Perme a Novosaštinsku a 26. septembra aj rafinéria Iljsky v Krasnodarskom kraji. Ďalší predstavitelia Trumpovej administratívy (minister financií Scott Bessent, minister energetiky Chris Wright) a analytici v reportážach pripisujú deficit viacerým príčinám vrátane vojny proti Iránu a zmenšovania globálnych zásob palív. Začiatkom júla Trump verejne označil ukrajinské údery na ruské rafinérie za eskaláciu, ktorá by mohla ukončiť vojnu; v tom istom týždni, v ktorom zazneli jeho 30. septembrové vyjadrenia, tiež povedal, že mal „výborný" rozhovor s Vladimírom Putinom, ktorý údajne chce uzavrieť dohodu o ukončení vojny.