Ukrajina navrhla evakuáciu z okupovaných Olešok, Rusko ju odmietlo
Ukrajina navrhla dočasné prímerie a pozemné koridor na evakuáciu civilistov z ruskej okupovanej obce Olešky v Chersonskej oblasti, Rusko však návrh odmietlo. V meste podľa údajov OSN nedorazili žiadne potraviny od 26. mája a médiá aj predstavitelia Úradu ombudsmana hlásia prípady úmrtí na hlad. Minister Sybiha vyzval OSN, Červený kríž a Radu Európy, aby zabezpečili humanitárny prístup a evakuáciu.
Hlavné body
- Ukrajina navrhla dočasné zastavenie bojov a pozemné koridor na jednodňovú evakuáciu civilistov z Olešok, Rusko to odmietlo.
- Podľa údajov Úradu ombudsmana zostáva v Oleškách a piatich okolitých sídlach približne 6 000 civilistov, z toho asi 200 detí.
- Posledná dodávka potravín do okupovaných Olešok sa uskutočnila 26. mája 2026, uvádza MVO mesta aj Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva.
- Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval OSN, Červený kríž a ďalšie medzinárodné subjekty na zabezpečenie humanitárneho prístupu a evakuácie.
- Ombudsman Dmytro Lubinets 16. septembra konštatoval, že Rusko dlhodobo nepotvrdzuje pripravenosť evakuáciu vykonať, a situáciu označil za dôkaz "úplnej neúčinnosti" medzinárodných organizácií.
- Podľa novinára Olega Baturina sa v Oleškách vyskytli prípady úmrtí na hlad, civilisti majú údajne jesť trávu a burinu.
- Ukrajinské ozbrojené sily sa od marca pokúšajú doručovať potraviny dronmi cez Dneper, no ruské sily ich zostreľujú a civilistov, ktorí sa ich snažia prijať, zadržiavajú a zbíjajú.
Prečo je to dôležité
Prípad Olešok ukazuje, že aj tam, kde Ukrajina tvrdí, že má pripravený plán evakuácie na jeden deň, ju ruské odmietnutie prímeria ponecháva bez východu a medzinárodné organizácie podľa ukrajinských predstaviteľov nekonajú. Ide o konkrétne civilné obyvateľstvo – vrátane detí, seniorov a zdravotne postihnutých – bez prístupu k potravinám, vode, liekom a elektrine od konca mája, s hlásenými úmrtiami na hlad. Kyjev prípad využíva na politický tlak na pôde OSN aj svetových cirkví, aby preukázal zodpovednosť Moskvy a nefunkčnosť súčasných humanitárnych mechanizmov.
Čo sa stalo
Ukrajina verejne oznámila, že Rusku navrhla dočasné zastavenie bojov v oblasti okupovaných Olešok v Chersonskej oblasti s cieľom otvoriť pozemný koridor na evakuáciu civilistov. Ombudsman Dmytro Lubinets uviedol, že Ukrajina je schopná vykonať evakuáciu za jeden deň a že v rokovaniach boli dohodnuté kontaktné osoby zodpovedné za „režim ticha“. Rusko túto ponuku podľa Kyjeva odmietlo.
V Oleškách a piatich okolitých sídlach zostáva podľa Úradu ombudsmana približne 6 000 civilistov vrátane asi 200 detí. Posledná dodávka potravín sa uskutočnila 26. mája 2026, čo potvrdzuje aj Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva. Civilisti čelia nedostatku vody, liekov, elektriny a zdravotnej starostlivosti; médiá a úrady informujú, že ľudia údajne jedia trávu a burinu, a novinár Oleh Baturin zaznamenal prípady úmrtí na hlad.
Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha 20. septembra oznámil, že Ukrajina situáciu predkladá Valnému zhromaždeniu OSN, a 26. septembra vyzval OSN, Červený kríž a ďalšie medzinárodné subjekty na mobilizáciu a zabezpečenie humanitárneho prístupu a bezpečnej evakuácie. Komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O'Flaherty verejne vyzval na lokálne prímerie a evakuáciu. Celoukrajinská rada cirkví a náboženských organizácií sa obrátila na pápeža Leva XIV., OSN a Červený kríž so žiadosťou o pomoc pri evakuácii obyvateľov. Ukrajinské ozbrojené sily sa od marca pokúšajú voziť potraviny dronmi cez Dneper, no ruské sily podľa hlásení zostreľujú drony, zabavujú pomoc a zadržiavajú či zbíjajú civilistov, ktorí sa ju snažia prijať.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje vykresľujú Olešky ako humanitárnu katastrofu priamo spôsobenú ruskou okupáciou a zdôrazňujú aktívnu úlohu Ukrajiny – pripravený jednodňový evakuačný plán, rokovania o „režime ticha“ aj zásobovanie dronmi cez Dneper. Kyjev zároveň obviňuje medzinárodné organizácie z „úplnej neúčinnosti“ a apeluje na OSN, Červený kríž, Radu Európy i pápeža Leva XIV. Hlavnými hlasmi sú ombudsman Dmytro Lubinets, minister Andrij Sybiha, hlava Chersonskej OVA Oleksandr Prokudin a šéfka miestnej vojenskej správy Tetiana Hasanenko, pričom Sybiha vyzýva na medzinárodný tlak na Moskvu s tým, že za katastrofu nesie plnú zodpovednosť Rusko.
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské zdroje sa rozchádzajú v odhadoch počtu civilistov v Oleškách: Úrad ombudsmana uvádza asi 6 000 ľudí vrátane asi 200 detí v Oleškách a piatich okolitých sídlach, zatiaľ čo hlava Chersonskej OVA Oleksandr Prokudin hovorí približne o 2 000 Ukrajincoch s takmer 50 deťmi, a šéfka miestnej vojenskej správy Tetiana Hasanenko uvádza najmenej 45 detí priamo v Oleškách.
Kým niektoré zdroje hovoria o konci mája, iné s odvolaním sa na mestskú vojenskú správu či Monitorovaciu misiu OSN pre ľudské práva spresňujú dátum poslednej dodávky potravín na 26. mája 2026.
Médiá a mestská správa uvádzajú, že obyvatelia majú jesť psov; novinár Oleh Baturin tieto správy na základe rozhovorov s obyvateľmi nepotvrdil, rovnako nepotvrdil ani správy o jedení potkanov.
Súvislosti
Olešky sú mestom na ľavom (južnom) brehu Dnepra v Chersonskej oblasti, okupovaným Ruskom po roku 2022. Mesto je od poslednej dodávky potravín 26. mája bez pravidelného humanitárneho prístupu, pričom Ukrajina sa zásobovanie pokúša zachrániť leteckým doručovaním dronmi cez Dneper – ruské sily ich však podľa správ zostreľujú, pomoc zabavujú a ľudí, ktorí sa ju pokúšajú získať, zadržiavajú. Medzinárodnú pozornosť prípadu dodalo verejné vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva Michaela O'Flahertyho, ktorý vyzval na okamžité prímerie a bezpečnú evakuáciu.