Zverejnené · Aktualizované

Sybiha na pôde OSN obvinil Rusko z vytvárania humanitárnej katastrofy v Oleškách

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vyhlásil, že Rusko systematicky zbavuje obyvateľov okupovaných Olešiek v Chersonskej oblasti základných životných podmienok — elektriny, tepla, potravín a vody — a zároveň im bráni opustiť okupované územie. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby na Rusko zatlačilo a donútilo ho otvoriť humanitárne koridory. Situáciu prirovnal k hladomoru z rokov 1932–1933.

Hlavné body

  • Andrij Sybiha vyhlásil na zasadnutí BR OSN, že Rusko robí život v okupovaných Oleškách v Chersonskej oblasti pre civilistov nemožným.
  • Obyvatelia Olešiek a okolia sú podľa Sybihu bez prístupu k elektrine, teplu, potravinám a vode.
  • Sybiha uviedol, že Rusko civilistov vyhladováva a zároveň im bráni opustiť okupované územie, čím ich využíva ako živé štíty.
  • Citoval obyvateľku Olešiek menom Ala, ktorá prežíva už len vďaka chlebu.
  • Posledná dodávka potravín do Olešiek prišla koncom mája 2026.
  • V Oleškách a okolí môže zostaťvať viac ako 6 000 ľudí, z toho asi 200 detí, v "šedej zóne" pri frontovej línii.
  • Sybiha vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby od Ruska žiadalo otvorenie humanitárnych koridorov, a situáciu prirovnal k hladomoru 1932–1933.

Prečo je to dôležité

Tvrdenia zazneli na pôde Bezpečnostnej rady OSN, čím sa téma dostala pred celé medzinárodné spoločenstvo. Ak by sa potvrdili, kombinácia odopierania potravín, tepla a elektriny so zákazom evakuácie by znamenala nútené vyhladovávanie civilistov na okupovanom území. Ukrajina zároveň vedome vťahuje do diskusiu paralelu s hladomorom 1932–1933, čím zvyšuje morálny a historický rozmer konfliktu.

Čo sa stalo

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vystúpil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN s tvrdením, že Rusko vytvára v okupovaných Oleškách v Chersonskej oblasti humanitárnu katastrofu. Podľa neho miestni obyvatelia prišli o prístup k elektrine, teplu, potravinám a vode a zároveň im je znemožnené opustiť okupované územie, čo Rusko údajne využíva na ich krytie pred ukrajinskými silami — ako "živé štíty". Minister citoval obyvateľku Olešiek menom Ala, ktorá prežíva len vďaka chlebu. Svoj prejav zakončil výzvou na medzinárodné spoločenstvo, aby od Ruska žiadalo otvorenie humanitárnych koridorov, a situáciu prirovnal k hladomoru v rokoch 1932–1933, ktorý označil za zbraň Moskvy vtedy i dnes. Už 16. septembra ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinets konštatoval, že Rusko neprejavilo ochotu umožniť humanitárnu misiu na evakuáciu obyvateľov. Odhady hovoria o viac ako 6 000 ľuďoch — vrátane približne 200 detí — ktorí môžu v Oleškách a okolí naďalej zostať, v pásme priamo pri frontovej línii. Posledná dodávka potravín smerovala do mesta koncom mája 2026.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje — hromadske, Interfax-Ukrajina aj NV — sa zhodujú na ťažisku správy: Sybihov prejav v BR OSN a priame prirovnanie k hladomoru 1932–1933. Agentúrny materiál akcentuje širšiu historickú a morálnu líniu ("zopakovanie zločinov minulosti"), zatiaľ čo mediálne texty kladú väčší dôraz na bezprostrednú humanitárnu výzvu — vyhladovávanie a potrebu humanitárnych koridorov. Obe línie zároveň vyzdvihujú ukrajinské výzvy adresované medzinárodnému spoločenstvu — v Sybihovom prípade OSN, v prípade Všeučrajinskej rady cirkví a náboženských organizácií pápeža Leva XIV.

Súvislosti

Olešky ležia v časti Chersonskej oblasti okupovanej ruskými silami a nachádzajú sa v blízkosti frontovej línie, čo sťažuje evakuáciu aj dodávky humanitárnej pomoci. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinets 16. septembra konštatoval, že Rusko dlhodobo neprejavilo ochotu umožniť humanitárnu misiu na evakuáciu obyvateľov. Všeučrajinská rada cirkví a náboženských organizácií sa zároveň obrátila na pápeža Leva XIV so žiadosťou, aby zapojil všetky dostupné prostriedky na záchranu obyvateľov Olešiek pred hladomorom.