Neúspešný pokus o podpaľačstvo na litovskom zariadení s vybavením Starlink; Sinkevičius zvoláva bezpečnostnú komisiu
Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius oznámil, že v noci na 18. októbra neznámi páchatelia neúspešne skúšali podpáliť litovskú spoločnosť, ktorá uchováva komunikačné zariadenie Starlink slúžiace na pripojenie pre Ukrajinu. Pokus zlyhal, pretože litovské tajné služby spoločnosť vopred varovali a na mieste posilnili ochranu. Premiér na 19. október zvolal zasadnutie Komisie pre národnú bezpečnosť, ktoré má okrem iného riešiť aj vniknutie neznámeho dronu do litovského vzdušného priestoru. Litovský premiér zároveň označil incident za tretí útok na infraštruktúru Starlink v Európe za posledný mesiac po prípadoch v Poľsku a Bulharsku.
Hlavné body
- V noci na 18. októbra sa neznámi páchatelia pokúsili podpáliť litovskú spoločnosť, ktorá uchováva komunikačné zariadenie Starlink.
- Pokusi sa podarilo zabrániť, pretože litovské tajné služby spoločnosť vopred varovali a posilnili ochranu.
- Na mieste sa našli horľavé kvapaliny v nádobách s objemom 3 – 5 litrov až do 10-litrových kanistrov.
- Cielená spoločnosť zabezpečuje pripojenie deviatich antén satelitu Starlink, ktoré využíva Ukrajina.
- Sinkevičius na 19. október zvolal zasadnutie Komisie pre národnú bezpečnosť; na programe je aj vniknutie neznámeho dronu do litovského vzdušného priestoru a možnosti získania ďalších právomocí na neutralizáciu dronov.
- 23. septembra vyhorela pozemná stanica Starlink v poľskej dedine Wola Krobowska; 14. októbra Bulharsko hlásilo podozrenie z podpaľačstva 11 zo 17 antén Starlink pri Sofii.
- Sinkevičius označil za „najpravdepodobnejšieho objednávateľa" ruskú stranu a incident zaradil do kontextu hybridnej vojny.
- Počas noci na 18. októbra boli v litovskom vzdušnom priestore zaznamenané trosky neznámeho dronu; stíhačky vzlietli, no dron nestrelili pre nepriaznivé počasie.
Prečo je to dôležité
Cielené litovské zariadenie zabezpečuje pripojenie deviatich antén satelitu Starlink, ktoré využíva Ukrajina, takže aj neúspešný pokus o podpaľačstvo priamo ohrozuje ukrajinskú komunikačnú infraštruktúru. Litovské orgány záležitosť verejne zaradili do kontextu ruskej hybridnej vojny s prvkami diverznej činnosti, čo signalizuje vysokú mieru politickej závažnosti. Ide o tretí známy útok na infraštruktúru Starlink v Európe za posledný mesiac po prípadoch v Poľsku a Bulharsku, takže udalosť sa javí ako súčasť koordinovaného vzorca. Litovský premiér navyše zvolal zasadnutie Komisie pre národnú bezpečnosť, čo je v reakcii na takýto incident neobvyklý krok. Súčasťou reakcie je aj revízia právomocí na neutralizáciu dronov, pretože v rovnakú noc do litovského vzdušného priestoru vnikol neznámy dron, ktorý sa napokon pre nepriaznivé počasie nepodarilo zostreliť.
Čo sa stalo
V noci na 18. októbra 2026 sa neznámi páchatelia pokúsili podpáliť litovskú spoločnosť, ktorá uchováva komunikačné zariadenie Starlink. Pokus sa nepodaril, pretože litovské tajné služby spoločnosť vopred varovali pred možnými útokmi a na mieste bola posilnená ochrana. Na mieste sa krátce pred 2. hodinou noci našli horľavé kvapaliny v nádobách s objemom od 3 – 5 litrov až po 10-litrové kanistre. Premiér Mindaugas Sinkevičius o udalosti informoval prostredníctvom svojho facebookového profilu a uviedol, že osoby páchateľov sú známe a že je možné očakávať ich zatknutie. Zároveň na pondelok 19. októbra zvolal zasadnutie Komisie pre národnú bezpečnosť, ktorého program zahŕňa aj vniknutie neznámeho dronu do litovského vzdušného priestoru a zváženie ďalších právomocí pre bezpečnostné zložky na neutralizáciu dronov. Minister národnej obrany Robertas Kaunas informáciu o pokuse o podpaľačstvo potvrdil, no ďalšie podrobnosti v danom momente neposkytol. Litovský premiér označil za „najpravdepodobnejšieho objednávateľa" ruskú stranu a incident zaradil do rámca hybridnej vojny s prvkami diverznej činnosti; celkový počet takýchto útokov na infraštruktúru Starlink v Európe za posledný mesiac sa zvýšil na tri.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Všetkých sedem zdrojov v súbore sú ukrajinské médiá a agentúry, preto priame porovnanie s medzinárodným rámcom nie je možné z tohto súboru vyvodiť. Ukrajinské spravodajstvo sa sústredí na oznámenie litovského premiéra a osobitne zdôrazňuje, že napadnuté zariadenie poskytuje pripojenie anténam Starlink, ktoré využíva Ukrajina. Ukrajinské médiá zároveň konzistentne zaraďujú litovský incident do radu s prípadmi v Poľsku a Bulharsku a prezentujú ich ako koordinovaný vzor, nie izolované udalosti. Ruskú atribúciu, ktorú vyslovil Sinkevičius, ukrajinské zdroje uvádzajú v centre svojho rámcovania a celú udalosť spájajú s dominantným ukrajinským naratívom o ruskej sabotáži proti infraštruktúre, ktorá slúži Ukrajine.
V čom sa spravodajstvo líši
V ukrajinských zdrojoch sa odráža rozpor o osude dvoch občanov Turecka zadržaných v súvislosti so septembrovým požiarom stanice Starlink v poľskej dedine Wola Krobowska: poľský premiér Donald Tusk 12. októbra informoval, že na žiadosť Poľska boli v Nemecku zadržaní dvaja občania Turecka podozriví z podpálenia stanice, zatiaľ čo poľský denník Rzeczpospolita 14. októbra uviedol, že poľská polícia zadržala dvoch občanov Turecka, ktorých následne prepustila po tom, čo vyhodnotila, že s podpaľačstvom nesúvisia. Aspoň jeden zo zadržaných mužov pri predchádzajúcom kontakte poskytol o sebe nepravdivé údaje, pričom po prepustení obaja odišli taxíkom do Varšavy v „mokrom a špinavom oblečení"; analýza rozhovoru v taxíku zachytila slová „operácia", „základňa" a „satelit".
Súvislosti
Napadnutá litovská spoločnosť, rovnako ako stanica vo Wola Krobowska, poskytuje internetové pripojenie pre významnú časť strednej a východnej Európy vrátane Ukrajiny. 23. septembra 2026 vyhorela pozemná stanica satelitnej komunikácie Starlink v poľskej dedine Wola Krobowska v Mazovskom vojvodstve a poľská prokuratúra ju vyšetruje ako sabotáž a trestný čin teroristického charakteru v prospech zahraničnej spravodajskej služby. Poľský minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski 24. septembra uviedol, že zodpovednosť Ruska síce nebola preukázaná, ale „veľa znakov svedčí o tom, že to zodpovedá novej doktríne útokov RF". Poľský premiér Donald Tusk 12. októbra oznámil, že v Nemecku boli na žiadosť Poľska zadržaní dvaja občania Turecka podozriví z podpálenia stanice, zatiaľ čo denník Rzeczpospolita 14. októbra informoval, že poľská polícia dvoch občanov Turecka, ktorých zadržala, neskôr prepustila, pretože ich vyhodnotila ako osoby bez účasti na podpaľačstve. V Bulharsku bolo 14. októbra nahlásené podozrenie z podpaľačstva 11 zo 17 antén Starlink na zvýšene stráženom objekte pri Sofii a bulharské úrady potvrdili vyšetrovanie a posilnenie ochrany satelitných komunikačných zariadení. Počas noci na 18. októbra boli v litovskom vzdušnom priestore objavené trosky neznámeho dronu; stíhačky vzlietli, no dron pre nepriaznivé počasie nezostrelili.