Kyjev vyzýva vlády celého sveta, aby obmedzili alebo zatvorili siete „Ruských domov“
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha oznámil oficiálnu výzvu vládam všetkých krajín, aby uznali sieť kultúrnych centier „Ruský dom“ (Russkij dom) za hrozbu pre národnú bezpečnosť a aby obmedzili ich činnosť alebo ich úplne zatvorili. Sybiha privítal zatvorenie „Ruského domu“ v Berlíne, ku ktorému došlo deň pred jeho vyhlásením.
Hlavné body
- Ukrajina oficiálne vyzvala vlády všetkých krajín, aby uznali hrozbu siete „Ruských domov“ a obmedzili ich činnosť alebo ich úplne zatvorili.
- Sybiha charakterizoval „Ruské domy“ a Rossotrudničestvo ako nástroje dezinformácie, destabilizácie a špionáže.
- Podľa Sybihu tieto centrá naďalej pôsobia v najmenej siedmich európskych krajinách.
- Sybiha uviedol, že rozsah činnosti siete je ešte väčší v Afrike, Strednej a Východnej Ázii, ázijsko-tichomorskom regióne a Južnej Amerike.
- V niektorých krajinách zostáva oficiálna infraštruktúra siete „Ruských domov“ nedotknutá a v niektorých štátoch je „Ruský dom“ integrovaný do ruskej diplomatickej infraštruktúry.
- „Ruský dom“ v Berlíne bol zatvorený 18. septembra po rokoch jeho „škodlivého vplyvu“.
- Vyhlásenie z 19. septembra Sybiha zverejnil na sociálnej sieti X.
Prečo je to dôležité
Sybihova výzva formalizuje ukrajinskú snahu o koordinovanú celosvetovú reakciu na ruskú štátom podporovanú kultúrnu a diplomatickú infraštruktúru v zahraničí. Zatvorenie berlínskeho centra a postoj nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula vytvárajú precedens, na ktorý sa Kyjev odvoláva pri presadzovaní obmedzení alebo zatvorení ďalších „Ruských domov“ v Európe i mimo nej.
Čo sa stalo
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha 19. septembra 2026 oznámil na sociálnej sieti X oficiálnu ukrajinskú výzvu adresovanú vládam všetkých krajín, v ktorých pôsobí sieť ruských kultúrnych centier „Ruský dom“ (Russkij dom). Kyjev vyzýva tieto vlády, aby uznali hrozbu, ktorú centrá predstavujú pre národnú bezpečnosť, a aby prijali opatrenia na obmedzenie ich činnosti alebo ich úplné zatvorenie. Sybiha charakterizoval „Ruské domy“ a agentúru Rossotrudničestvo ako nástroje dezinformácie, destabilizácie a špionáže, prostredníctvom ktorých Rusko vedie globálny „boj o mysle“ ľudí. Podľa jeho slov centrá naďalej pôsobia v najmenej siedmich európskych krajinách a ich aktivita je ešte rozsiahlejšia v Afrike, Strednej a Východnej Ázii, ázijsko-tichomorskom regióne a Južnej Amerike; v niektorých štátoch je „Ruský dom“ integrovaný priamo do ruskej diplomatickej infraštruktúry. Sybiha zároveň privítal zatvorenie „Ruského domu“ v Berlíne, ktoré sa uskutočnilo deň pred jeho vyhlásením po rokoch „škodlivého vplyvu“.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá jednotne rámcujú Sybihovu výzvu ako oprávnený diplomatický krok proti ruskej propagandistickej a spravodajskej infraštruktúre v zahraničí. Zatvorenie berlínskeho centra je vykresľované ako precedens, ktorý by mali nasledovať ďalšie krajiny, a širšia kampaň je prezentovaná ako rozšírenie obrany proti „boju o mysle“, ktorý Rusko vedie prostredníctvom siete „Ruských domov“ po celom svete.
V čom sa spravodajstvo líši
Dátum zatvorenia „Ruského domu“ v Berlíne sa v zdrojoch mierne líši – niektoré uvádzajú 18. september, iné ho odvodzujú z Sybihovho odkazu „včera“ v príspevku z 19. septembra. V materiáloch sa tiež objavujú nejednoznačnosti o dátume dronového incidentu na letisku v Lipsku (niektoré zdroje ho kladú na začiatok augusta 2026, iné na 4. august 2026).
Súvislosti
„Ruské domy“ sú medzinárodnými zastúpeniami agentúry Rossotrudničestvo, ktorú Európska únia zaradila do sankčného zoznamu v júli 2022 ako hlavný nástroj šírenia „mäkkej sily“ Kremľa a konceptu „ruského sveta“. Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu svoju činnosť ukončilo najmenej 13 zastupiteľských úradov Rossotrudničestva po celom svete; podľa vlastnej mapy ruskej štruktúry zostávalo začiatkom septembra 2026 v prevádzke približne 85 kancelárií. Činnosť „Ruských domov“ v Nemecku upravujú dve bilaterálne dohody z rokov 2011 a 2013; „Ruský dom“ v Kišiňove ukončil činnosť v júli po tom, ako Moldavsko v novembri 2025 vystúpilo z medzivládnej dohody o kultúrnych centrách z roku 1998.