Nemeckí vyšetrovatelia spájajú podpaľačský útok v Mníchove s ruskou vojenskou rozviedkou GRU
V noci na 3. septembra boli na stavenisko v Mníchove hodené dva zápalné zariadenia z idúceho auta. Stavenisko sa nachádza vedľa sídiel obranných spoločností Rohde & Schwarz a Helsing, ktorá dodáva drony ukrajinskej armáde. Nemeckí vyšetrovatelia zadržali dvoch občanov Bulharska a podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung ich spájajú so skupinou GRU operujúcou zo Slovenska.
Hlavné body
- V noci na 3. septembra dopadli na stavenisko v Mníchove dva zápalné prístroje hodené z idúceho vozidla.
- Stavenisko susedí so sídlami spoločností Rohde & Schwarz a Helsing, výrobcu dronov pre ukrajinskú armádu.
- Polícia zadržala muža a ženu, oboch s bulharským občianstvom, ktorých úrady považujú za najatých pomocníkov nízkej úrovne.
- FAZ s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje uviedla, že zadržaní mohli byť súčasťou skupiny GRU pôsobiacej zo Slovenska.
- Nemeckí vyšetrovatelia sa domnievajú, že za podpaľačstvom v Mníchove aj za augustovým dronovým útokom na letisko v Lipsku stojí tá istá organizácia – ruská vojenská rozviedka.
- 1. septembra Nemecko oficiálne obvinilo Rusko z pokusu o teroristický čin na letisku v Lipsku a 2. septembra zatvorilo ruský konzulát v Bonne.
- Podľa správy BKA citovanej Süddeutsche Zeitung zaznamenali od začiatku roka 2026 v Nemecku vyše 165 podozrení zo sabotáže.
Prečo je to dôležité
Útok mieril na miesto v tesnej blízkosti obranných podnikov vrátane spoločnosti Helsing, ktorá dodáva drony ukrajinskej armáde. Nemecké úrady po prvý raz formálne obvinili Rusko zo štátom riadenej sabotáže na nemeckej pôde a reagovali zatvorením ruského konzulátu. Prípad zároveň ukazuje, ako GRU rozširuje sabotážne operácie v Európe proti vojenskej logistike a obrannému priemyslu spojenému s Ukrajinou.
Čo sa stalo
V noci na 3. septembra 2026 niekto hodil z idúceho auta dva zápalné prístroje na stavenisko vo východnej časti Mníchova. Stavenisko sa nachádza priamo vedľa sídiel technologickej a obrannej spoločnosti Rohde & Schwarz a výrobcu dronov Helsing, ktorý dodáva svoje výrobky ukrajinskej armáde. Po útoku vznikol požiar, ktorý bol rýchlo uhasený, a druhý zápalný prístroj bol zneškodnený. Polícia zadržala muža a ženu, oboch s bulharským občianstvom, ktorých nemecké orgány považujú za najatých pomocníkov nízkej úrovne. Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý sa odvoláva na bezpečnostné zdroje, zadržaní mohli byť súčasťou skupiny prepojenej s ruskou vojenskou rozviedkou GRU, ktorá operovala zo Slovenska. Nemeckí vyšetrovatelia sa domnievajú, že za podpaľačstvom v Mníchove stojí rovnaký organizátor ako za augustovým dronovým útokom na letisko v Lipsku, za ktorý Nemecko 1. septembra oficiálne označilo za zodpovedné Rusko. Nemecko následne 2. septembra zatvorilo ruské generálne konzuláto v Bonne.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá rámcovali podpaľačstvo v Mníchove ako operáciu ruskej rozviedky zameranú na obranné ciele prepojené s Ukrajinou. Zdôrazňovali najmä skutočnosť, že jednou z napadnutých spoločností je Helsing, ktorá vyrába drony dodávané ukrajinským ozbrojeným silám. Kauzu zároveň spájali s augustovým dronovým útokom na letisko v Lipsku, pri ktorom mal byť terčom ukrajinský nákladný lietadlo An-124.
Súvislosti
Nemeckí vyšetrovatelia spájajú mníchovský podpaľačský útok s augustovým dronovým incidentom na letisku Leipzig/Halle, ktorý sa odohral neďaleko ukrajinského nákladného lietadla An-124 a ktorý Nemecko 1. septembra oficiálne pripísalo Rusku. Podľa FAZ samostatná skupina GRU operujúca zo Slovenska dostala za úlohu sabotáže v Mníchove aj na Slovensku, kde bol odhalený plánovaný podpaľačský útok na závod ukrajinskej obrannej spoločnosti Skyeton neďaleko Prešova. GRU podľakov správ čoraz viac náboruje neprofesionálnych agentov nízkej úrovne cez komunikačné aplikácie na jednotlivé úlohy, pričom plánovanie a koordináciu si ponechávajú dôstojníci ruskej rozviedky. Správa BKA citovaná Süddeutsche Zeitung od začiatku roka 2026 zaznamenala v Nemecku vyše 165 podozrení zo sabotáže a stovky incidentov s podozrivými dronmi pri vojenských zariadeniach a kritickej infraštruktúre.