Budanov pre NYT: roky tajných kontaktov s GRU a Wagnerom, kompromis na Donbase odmietol
Šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny Kyrylo Budanov v rozhovore pre The New York Times z 4. septembra opísal dlhoročné kontakty s riaditeľom ruskej vojenskej rozviedky GRU Igorem Kostukovom a so zakladateľom Wagneru Jevgenijom Prigožinom. Budanov, ktorý zároveň vedie ukrajinskú delegáciu v rokovaniach s Ruskom, prezidentovi Zelenskému poradil neprijať kompromis o Donbase, ktorý by dal Moskve formálnu kontrolu nad územím, ktoré jej armáda nedokázala dobyť. Zároveň uviedol, že podmienky na prímerie sa podľa neho neobjavia skôr ako na jar 2027.
Hlavné body
- Budanov vedie ukrajinskú delegáciu v rokovaniach s Ruskom a funkciu šéfa Kancelárie prezidenta prevzal začiatkom januára 2026.
- V rozhovore pre NYT z 4. septembra uviedol, že udržiaval kontakty s GRU a s PMC Wagner, najmä s náčelníkom GRU admirálom Igorom Kostukovom a so zakladateľom Wagneru Jevgenijom Prigožinom.
- Prvé rokovania s Kostukovom sa konali v roku 2022 sprostredkovane Tureckom a týkali sa otvorenia čiernomorských koridorov na prepravu obilia; podľa Budanova priniesli výsledky najmä v otázke zajatcov.
- Dialóg s Kostukovom pokračoval aj po tom, čo ukrajinská rozviedka v roku 2024 pri útoku na oporný bod GRU v cementárni vo Vovčansku spôsobila jeho jednotkám značné straty; rozhovory s Prigožinom trvali do Wagnerovho pochodu na Kremeľ v roku 2023 a Prigožinovej smrti pri výbuchu lietadla.
- Budanov Zelenskému poradil neprijať kompromis o Donbase, ktorý by Rusku umožnil získať kontrolu nad územím, ktoré jeho armáda nedokázala dobyť; NYT formuloval: "Ceding territory would give Moscow a prize its military proved unable to take."
- Rokovania v Abú Zabí prebehli v dvoch kolách - 23.-24. januára a 4.-5. februára 2026; do januára 2026 sa pôvodný 20-bodový mierový návrh zúžil na dva otvorené body: správu ruskej Záporožskej jadrovej elektrárne a kontrolu nad časťou Donbasu, ktorú Rusko stále nedokázalo dobyť.
- Budanov 28. augora v rozhovore s Natalijou Mosejčukovou povedal, že Rusko aktuálne nechce vojnu zastaviť a jej koniec by sa v najbližšiu zimu čakať nemal; zároveň naznačil, že rokovania by sa mohli obnoviť v septembri, no podmienky na prímerie podľa neho pravdepodobne nenastanú skôr ako na jar 2027.
Prečo je to dôležité
Budanov je hlavou ukrajinskej delegácie v rokovaniach s Ruskom a zároveň šéfom Kancelárie prezidenta, takže jeho slová priamo formujú strop akéhokoľvek potenciálneho kompromisu. Jeho verejné priznanie dlhoročných zákulisných kontaktov s vedením ruskej vojenskej rozviedky a so zakladateľom Wagneru je vzácny pohľad na to, ako bol vyjednávací kanál budovaný a udržiavaný cez aktívne boje. Jeho odporúčanie Zelenskému neprijať ústupky na Donbase priamo vymedzuje politický priestor pre rokovania o dvoch kľúčových nevyriešených bodoch súčasného mierového návrhu - o Záporožskej jadrovej elektrárni a o územiach Donbasu, ktoré Rusko stále nedokázalo dobyť. Interview zároveň signalizuje, že podmienky na prímerie sa podľa Budanova neočakávajú skôr ako na jar 2027, čo posúva horizont akéhokoľvek diplomatického riešenia.
Čo sa stalo
V rozhovore pre The New York Times publikovanom v piatok 4. septembra 2026 šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny Kyrylo Budanov opísal svoje dlhoročné kontakty s vedením ruskej vojenskej rozviedky a so zakladateľom žoldnierskej skupiny Wagner. Budanov uviedol, že od roku 2022 často komunikoval s náčelníkom GRU admirálom Igorom Kostukovom - ich prvé rozhovory sa konali za tureckého sprostredkovania a týkali sa otvorenia čiernomorských koridorov na prepravu obilia - a že tieto kontakty pokračovali aj napriek tomu, že ukrajinská rozviedka v roku 2024 pri útoku na oporný bod GRU vo Vovčansku spôsobila Kostukovovým silám značné straty. Budanov tiež pravidelne komunikoval so zakladateľom Wagneru Jevgenijom Prigožinom, pričom ich rozhovory trvali až do Prigožinovho pochodu na Kremeľ v roku 2023 a jeho smrti pri výbuchu lietadla.
Budanov, ktorý vedie ukrajinskú delegáciu v rokovaniach s Ruskom a funkciu prevzal začiatkom januára 2026, zároveň prezidentovi Zelenskému poradil neprijať kompromis o Donbase, ktorý by dal Moskve formálnu kontrolu nad územím, ktoré jej armáda nedokázala dobyť. NYT jeho postoj sformuloval: "Ceding territory would give Moscow a prize its military proved unable to take." Budanov ďalej uviedol, že rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkované USA by sa mohli obnoviť v septembri, no podľa jeho odhadu sa podmienky na prímerie pravdepodobne neobjavia skôr ako na jar 2027. Ešte 28. augora v rozhovore s Natalijou Mosejčukovou povedal, že Rusko aktuálne nechce vojnu zastaviť a že jej koniec by sa v nadchádzajúcu zimu očakávať nemal.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Všetkých päť zdrojov v podkladoch pochádza z Ukrajiny (NV, Ukrinform, LIGA.net, Forbes Ukrajina a pod.), preto z nich nemožno zostaviť porovnanie ukrajinského a medzinárodného rámcovania. Ukrajinské média prebrali a parafrazovali Budanovovo interview pre The New York Times, pričom dôraz kládli na jeho pozíciu šéfa ukrajinskej delegácie, jeho odporúčanie Zelenskému neustupovať na Donbase a na pozadie zákulisných kontaktov s GRU a Wagnerom. Rámovanie v ukrajinských médiách sa zhoduje s rámcovaním NYT, keďže vychádza z toho istého zdroja.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Medzinárodný rámec je v dostupných zdrojoch sprostredkovaný takmer výlučne prostredníctvom interview Budanova pre The New York Times z 4. septembra, ktoré ukrajinské médiá prebrali. Samostatne publikovaný medzinárodný outlet pre porovnanie rámcovania v podkladoch nie je.
Súvislosti
Kyrylo Budanov sa začiatkom januára 2026 stal šéfom Kancelárie prezidenta Ukrajiny a uviedol, že jedným z hlavných dôvodov prijatia funkcie bola príležitosť viesť rokovania s Ruskom. Prvá trojstranná schôdzka Ukrajiny, Ruska a USA sa konala 23.-24. januára 2026 s ukrajinskou delegáciou vedenou vtedajším tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom; druhé kolo rokovaní v Abú Zabí sa uskutočnilo 4.-5. februára 2026. Do januára 2026 sa pôvodný 20-bodový mierový návrh zúžil na dva kľúčové nevyriešené body: správu ruskej Záporožskej jadrovej elektrárne a kontrolu nad časťou Donbasu, ktorú Rusko stále nedokázalo dobyť. Budanovove prvé kontakty s Kostukovom sa datujú do roku 2022 za tureckého sprostredkovania a týkali sa otvorenia čiernomorských trás na prepravu obilia; rozhovory s Prigožinom pokračovali až do Wagnerovho pochodu na Kremeľ v roku 2023 a Prigožinovej smrti pri výbuchu lietadla. 28. augora Budanov v rozhovore s Natalijou Mosejčukovou povedal, že Rusko aktuálne nechce vojnu zastaviť a že jej koniec by sa v najbližšiu zimu čakať nemal.