Taras Vysockyj
-
Ukrajina čaká dočasné výpadky spracovania repky, obchod v Lvove obmedzil nákup oleja
Po ruskom ostreľovaní a poškodení infrastruktúry sa v Ukrajine dočasne zastavilo približne 50 percent kapacít na spracovanie olejnatých plodín. У львівском «Епіцентрі» 18. novembra obmedzili nákup oleja «Ріднокрай» na dve fľaše na zákazníka, no úradníci uviedli, že domáci trh je zásobený a fyzický nedostatok sa neočakáva.
-
Ruské útoky zničili približne 800-tisíc m² skladových priestorov na Ukrajine
Ruské útoky zničili približne 800-tisíc m² skladových priestorov na Ukrajine od júla do septembra 2026. Podľa Inflačného hlásenia Národnej banky Ukrajiny za október to zvyšuje náklady na logistiku, narušuje dodávky a vytvára tlak na ceny. Ukrajina môže tento rok kvôli blokáde prístavov a zastaveniu metalurgických podnikov stratiť 6,6 miliardy dolárov exportných tržieb.
-
Priemerná cena hektára poľnohospodárskej pôdy v Ukrajine vzrástla na 70 199 hrivien
V roku 2026 sa v Ukrajine predalo 85 852 pozemkov s celkovou plochou 233 045,1 hektára. Priemerná cena jedného hektára досiahla 70 199 hrivien, pričom právnické osoby platili v priemere výrazne viac než fyzické osoby. Úrast rozsahu predajov sa podľa ministerstva hospodárstva zastavil, aktivita trhu však zostala zachovaná.
-
Koretsky: Rusko spôsobilo ukrajinskému biznisu tento rok priame škody 7,7 miliardy dolárov
Ukrajinský premiér Serhiy Koretsky v rozhovore pre BBC Ukraine uviedol, že ruské útoky spôsobili ukrajinským podnikateľským subjektom od začiatku roka 7,7 miliardy dolárov priamych škôd a zničili či poškodili viac ako milión štvorcových metrov skladov, výrobných a logistických priestorov. Podľa jeho slov ekonomika napriek tomu funguje; vláda podnikom odovzdáva štátne priestory na relokáciu, upravuje podmienky programu „Dostupné úvery 5-7-9 %“ a prevzala čiastočnú kompenzáciu škôd na civilných plavidlách, ktoré nemôžu získať medzinárodné poistenie.
-
Litva navrhuje zákaz tranzitu ruského obilia cez EÚ, pripojili sa Estónsko a Lotyšsko
Litva spolu s Estónskom a Lotyšskom navrhla Európskej únii zákaz tranzitu ruského obilia cez územie bloku a zaradenie ruských agropodnikateľov na sankčný zoznam. Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius zároveň nariadil sprísnenie kontroly pôvodu obilia prepravovaného cez Litvu, aby sa predišlo tranzitu obilia údajne ukradnutého z okupovaných ukrajinských území.
-
Úder na civilné plavidlo v Černom mori: pri Rumunsku sa potopil Royad Mammadov s ukrajinským obilím
V pondelok 5. októbra vypukol požiar na nákladnej lodi Royad Mammadov, ktorá prevážala obilie z ukrajinského prístavu Izmajil do Talianska. Plavidlo zasiahli v neutrálnych vodách Čierneho mora pri rumunskom pobreží dva ruské drony, uviedol prezident Zelenskyj. Pri incidente zahynuli dvaja členovia posádky, 11 ľudí zachránili rumunské záchranárske tímy.
-
Európska komisia navrhuje obmedziť prístup Ukrajiny na agrárny trh EÚ aj po vstupe
Európska komisia prijala 6. októbra balík dokumentov, v ktorom navrhuje výrazne obmedziť prístup Ukrajiny na agrárny trh EÚ a k subvenciám Spoločnej poľnohospodárskej politiky aj v prípade jej vstupu do únie. Za opatreniami stoja obavy členských štátov, najmä Poľska, Francúzska a Talianska, z konkurencie ukrajinského obilia a olejnín. Ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj vyhlásil, že Kyiv súhlasí s prechodnými opatreniami, nie však s trvalými obmedzeniami.
-
Poľsko a Rumunsko odmietli rozšíriť tranzit ukrajinského obilia, Kyjiv varuje pred poľnohospodárskou krízou
Poľsko a Rumunsko odmietli žiadosť Ukrajiny o rozšírenie tranzitu obilia cez ich územia s odkazom na záujmy vlastných poľnohospodárov. Ukrajinský minister agrárnej politiky Taras Vysocký varoval, že situácia je „veľmi, veľmi kritická" a že v krajine by mohlo uviaznuť až 35 miliónov ton agroproduktov, ak bude blokáda čiernomorských prístavov pokračovať.
-
Turecko a OSN organizujú rokovania o prímierí v Čiernom mori; Rusko odmieta všetky návrhy
Turecko a OSN pripravujú na začiatok októbra nové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou o prímierí v Čiernom mori s cieľom ochrániť export obilia. Ako sprostredkovateľ vystupuje švajčiarska mimovládna organizácia Center for Humanitarian Dialogue. Iniciatíva bola spustená na uzavretom stretnutí na okraj Valného zhromaždenia OSN koncom septembra za účasti zástupcov Turecka, USA, európskych krajín, Indie a Egypta. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že Kyjev zvažuje štyri varianty prímeria od USA, Indie, Turecka a Egypta; ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil návrat k dohode z roku 2022 za „absolútne neprijateľný a nerealistický“.
-
Ukrajinskí farmári čelia nedostatku financií pre blokádu exportov cez Čierne more
Ukrajinský minister agrárnej politiky a výživy Taras Vysocký varoval, že ukrajinskí farmári majú finančné prostriedky len približne do konca roka a na jar môže nastať ešte väčší nedostatok financií v dôsledku pokračujúcej blokády exportov cez Čierne more. Európska komisia odmietla žiadosť Kyjeva o 220 miliónov eur na podporu poľnohospodárov, namiesto toho sa očakáva pôžička od Svetovej banky vo výške 250 miliónov dolárov.
-
Ruské údery zastavili tri hlavné ukrajinské oceliarne – Ukrajina prišla o 90 % výroby ocele
Ruské balistické rakety zasiahli v prvej polovici septembra tri kľúčové ukrajinské hutnícke podniky – Záporožstal, Kametstaľ a ArcelorMittal Kryvyj Rih – ktoré pred útokmi zabezpečovali približne 90 % výroby ocele na Ukrajine. Pri útokoch zahynulo 17 pracovníkov, ďalší desiatky boli zranení. Vedúci kancelárie generálneho riaditeľa Metinvestu Oleksandr Vodoviz pre Financial Times vyhlásil, že Ukrajina „už nemá oceliarsky priemysel"; čas obnovy je podľa neho neznámy.
-
Ruský útok dvakrát zasiahol sklad farmaceutickej spoločnosti Teva na Ukrajine
Sklad farmaceutickej spoločnosti Teva v Kyjivskej oblasti bol 3. septembra dvakrát zasiahnutý pri masívnom ruskom útoku dronmi. Spoločnosť Teva oznámila, že žiadny z jej zamestnancov nebol zranený, že vyhodnocuje následky a že pokračuje v prevádzke s cieľom zachovať dodávky liekov pre ukrajinských pacientov.
-
Zelenskyj rokoval so štábom o urýchlení výroby vysokorýchlostných interceptorov proti reaktívnym dronom
Prezident Volodymyr Zelenskyj zvolal 3. septembra zasadnutie Štábu najvyššieho hlavného veliteľa (Stavka), ktorého hlavnou témou bolo urýchlenie výroby vysokorýchlostných interceptorov namierených proti ruským reaktívnym (prúdovým) dronom typu Shahed. Podľa Zelenského sú prototypy novej zbrane už vyvinuté a práca na ich doladení pokračuje. Ukrajina zároveň testuje najmenej štyri typy interceptorov a na výrobu a zásobovanie systémami protivzdušnej obrany majú byť zapojené aj súkromné podniky.