Rusko zasiahlo Kyjev dvoma vlnami balistických úderov; Ukrajina tvrdí, že partneri nevarovali pred prvou vlnou

Prečo je to dôležité

Útok z 18. – 19. októbra patril k najrozsiahlejším kombinovaným úderom vojny: Rakúsko prvýkrát nasadilo naraz balistické rakety, krídlové rakety a vyše 269 dronov. Mestá sa stali terčom dvoch samostatných balistických vĺn, pričom Ukrajina tvrdí, že pred tou prvou nedostala varovanie zo strany spojencov – čo je citlivý bod vzťahu s USA, ktoré sú hlavným poskytovateľom informácií o odpale balistických rakiet. Rozsah civilných škôd v Kyjeve (zničené dátové centrum Datagroup, ťažko poškodené obchodné centrum, zdravotnícke zariadenie, vzdelávacia inštitúcia, stanica metra) a výpadky elektriny pre najmenej 550 000 rodín z neho robia zásadnú udalosť pre energetickú aj civilnú bezpečnosť krajiny.

Čo sa stalo

V noci z 18. na 19. októbra 2026 Rusko podniklo rozsiahly kombinovaný útok na Ukrajinu. Použilo balistické rakety Iskander-M/S-400 vypustené zo Smolenskej, Brjanskej a Kurskej oblasti, krídlové rakety Iskander-K a 269 úderných dronov (Shahed vrátane 59 reaktívnych typov, S-8000 Banderole, Gerbera a imitátory Parodia). Kyjev zasiahli dve vlny balistických úderov – prvá okolo 23:00 18. októbra a druhá okolo 03:00 19. októbra.

Vzdušné sily do 09:00 hlásili zostrelenie či potlačenie 247 cieľov: 4 rakiet Iskander-K a 243 dronov (z toho 43 reaktívnych Shahedov). Zelenskyj neskôr uviedol, že 16 balistických rakiet namierených na Kyjev a Kyjevskú oblasť nebolo zostrelených žiadne. Na 25 miestach boli zaznamenané priame zásahy, na ďalších ôsmich miestach padli trosky zostrelených cieľov.

V Kyjeve boli zasiahnuté tri okresy. V Desnianskom vyhorela nebytová budova, poškodili sa autá a stanica metra; na mieste našli telo 21-ročnej ženy. V Solomjanskom vybuchla strela v 25-poschodovom obytnom dome, požiar vznikol v zdravotníckom zariadení a ťažko poškodené bolo aj obchodné centrum Cosmo Multimall pri stanici metra Šuljavska. V Dniprovskom bola poškodená vzdelávacia inštitúcia. Na červenej linke metra zostali dočasne uzavreté stanice Černihivska a Lisova, vlaky jazdia medzi Akademmistečkom a Darnyciu.

Útok poškodil energetické objekty v 10 – 11 oblastiach Ukrajiny; ráno sa hlásili výpadky prúdu aj v dôsledku nepriaznivého počasia. Zelenskyj informoval, že najmenej 550 000 rodín zostalo bez elektriny. Podľa Zelenského sa na útok znova nevzťahovalo vopred partnerom poskytnuté varovanie, čo potvrdil aj hovorca vzdušných síl Ihnat. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že presne nevie, čo sa v noci stalo, a že niekoľko nocí predtým riešilo Európske veliteľstvo USA softvérový problém v ukrajinskom systéme včasného varovania.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá – vrátane Ukrajinskej pravdy, Ukrinformu, NV, LIGA.net, hromadske, ZN.UA či Rádia Sloboda – zdôrazňujú rozsah kombinovaného útoku (balistické a krídlové rakety, vyše 269 dronov), civilné škody v troch kyjevských okresoch (Desnianskyj, Solomianskyj, Dniprovskyj), zničenie dátového centra Datagroup, ťažké poškodenie obchodného centra Cosmo Multimall, poškodenie zdravotníckeho zariadenia a vzdelávacej inštitúcie a výpadky prúdu pre najmenej 550 000 rodín v desiatich oblastiach. Prezident Zelenskyj a hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat opakovane poukazujú na to, že pred prvou vlnou balistických úderov nedorazilo zo strany spojencov varovanie, čo prepájajú so situáciou zo 12., 13. a čiastočne 14. októbra a spochybňujú spoľahlivosť výmeny spravodajských informácií s USA, ktoré sú pritom hlavným poskytovateľom dát o odpaloch ruských balistických rakiet.

V čom sa spravodajstvo líši

Hlavná rozpor medzi zdrojmi sa týka toho, či Ukrajina dostala od spojencov, konkrétne od USA, vopred varovanie pred ruským balistickým úderom na Kyjev 19. októbra. Ukrajinské zdroje citované prostredníctvom washingtonského spravodajcu Rádia Sloboda Alexom Raufoglom a prezident Zelenskyj tvrdia, že varovanie neprišlo; hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat upresnil, že varovanie neprišlo pred prvou vlnou (okolo 23:00), ale prišlo pred druhou (okolo 03:00); niekoľko monitorovacích telegramových kanálov uviedlo, že USA varovali včas; americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že presne nevie, čo sa stalo, a nemohol potvrdiť, že varovanie chýbalo, pričom sa odvolal na skôr vyšetrovaný softvérový problém v ukrajinskom systéme včasného varovania.

Druhá rozpor sa týka počtu zranených v Kyjeve. Prvé správy od mestského vojenského úradu (KMVA) a od starostu Klyčka hovorili o dvoch až troch zranených; starosta neskôr uviedol päť zranených v Solomjanskom; štátna záchranná služba (DSNS) a ministerstvo vnútra napokon potvrdili osem zranených; Kyjevská mestská prokuratúra k 09:00 uvádzala päť zranených na konkrétnych adresách (traja s akútnou stresovou reakciou, dvaja so strelnými ranami a ranami spôsobenými úlomkami).

Súvislosti

Ihnat z vzdušných síl uviedol, že na Kyjev smerovali dve vlny ruských balistických úderov – prvá okolo 23:00 18. októbra a druhá okolo 03:00 19. októbra – pričom partneri podľa neho informácie poskytli až pred druhou vlnou. Prezident Zelenskyj 18. októbra vyhlásil, že USA obnovili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou po predchádzajúcom údajnom zablokovaní, a že Ukrajina tri dni nedostávala údaje o ruských balistických odpaloch; zároveň zdôraznil, že práve USA sú špecifickým poskytovateľom informácií o odpale ruských balistických rakiet. Bloomberg napísal, že USA pohrozili zastavením výmeny spravodajských informácií, ak Ukrajina nepristane na úderoch na ruské rafinérie, a americkí predstavitelia mali podľa rovnakého zdroja telefonicky požadovať ukončenie diaľkových úderov od ukrajinského vojenského vedenia po tom, čo americký prezident Donald Trump ohlásil takzvané „energetické prímerie". Podľa vzdušných síl a Zelenského nebola zostrelená ani jedna zo 16 balistických rakiet namierených na Kyjev a Kyjevskú oblasť, hoci sa podarilo zostreliť 4 rakety Iskander-K a 243 z 269 vypustených dronov. Ukrenergo informoval, že kombinované útoky spôsobili nové výpadky prúdu v desiatich oblastiach a že do konca dňa budú platiť hodinové harmonogramy odpojení a priemyselné obmedzenia výkonu.