Rusko podniklo rozsiahly raketový a dronový útok na Kyjev krátko po odchode vyslancov USA

Prečo je to dôležité

Ide o jeden z najrozsiahlejších kombinovaných raketovo-dronových útokov vojny, ktorý sa uskutočnil bezprostredne po odchode amerických vyslancov z Kyjeva a podkopává ohlásené trojdňové vzájomné prerušenie úderov na hlavné mestá. Útok si vyžiadal civilné obete a poškodil obytné budovy, školu, kanceláriu televízie, supermarket a fasádu stanice metra. Aktivácia poľskej bojovej leteckej techniky ukázala riziko rozšírenia konfliktu aj na územie NATO. Kyjev využil útok na politické posolstvo – výzvy na dodávky zachytávačov balistických rakiet, systém FREYJA a sprísnenie sankcií voči Moskve.

Čo sa stalo

V noci z 7. na 8. septembra Rusko podniklo rozsiahly kombinovaný útok na Kyjev a ďalšie ukrajinské oblasti. Hlavnými smermi boli Kyjevská a Odeská oblasť. Podľa ukrajinského vzdušného veliteľstva Rusko od 18:00 7. septembra odpálilo protilodné rakety Oniks, balistické rakety Iskander-M, S-400 a KN-23, 32 krídlových rakiet Ch-101 (vypustených zo strategických bombardérov Tu-95MS a Tu-160MS) a 166 úderných dronov vrátane reaktívnych Šáhidov, dronov Gerbera a imitátorov Parodia. Do 08:30 ukrajinská protivzdušná obrana zničila alebo potlačila 175 vzdušných cieľov. Priame zásahy boli zaznamenané na 29 miestach, trosky zostrelených cieľov padali na ďalších 9 miestach.

V Kyjeve vybuchovalo takmer päť hodín. Ničenie a požiare boli hlásené najmenej v piatich rajónoch: v Holosiivskom, Solomianskom, Darnyckom, Podilskom a Dniprovskom. V Solomianskom rajóne zasiahol päťposchodový obytný dom a neskôr aj trojposchodový, pričom 10 ľudí bolo v päťposchodovom dome zablokovaných a záchranári ich vyslobodili. V Holosiivskom rajóne zasiahla balistická raketa 26-poschodovú neobytnú budovu na úrovni 23. poschodia, ďalej tam začala horieť garáž, oheň sa rozšíril na susednú neobytnú budovu a obchodné centrum, a na teréne súkromnej školy vznikol požiar. V Podilskom rajóne horela skladová budova, autá a garážové boxy. V Darnyckom rajóne horela garáž na súkromnom pozemku a trosky poškodili auto. V Dniprovskom rajóne hasiči likvidovali požiar v garážach. Výbuchová vlna poškodila aj fasádu stanice metra Tarasa Ševčenka.

K ránu 8. septembra hlásili dvoch mŕtvych a 10 zranených, pričom všetky úmrtia boli v Solomianskom rajóne. Neskôr sa počet zranených zvyšoval. Útok poškodil viac ako 50 objektov vrátane obytných domov, internátu, školy, obchodov, čerpacej stanice a mlyna. V Kyjevskej oblasti boli zasiahnuté Boryspilský a Fastivský rajón, kde cieľom boli priemyselné podniky a logistický komplex; v Biłej Cerkvi utrpel zranenia jeden muž. Na Odeskej oblasti bol zasiahnutý trhovisko, zranený bol strážca. V Kyjeve bol počas denných dronových útokov zasiahnutý aj kancelársky priestor televízie My – Ukrajina, ktorá vysielala telemaratón Jedyni Novyny. V Sumskej oblasti drony ráno zasiahli osobný vlak Kyjev – Sumy, požiar na lokomotíve bol uhasený, cestujúci boli evakuovaní bez zranení.

V reakcii na útok Poľsko zdvihlo bojovú leteckú techniku a uviedlo do pohotovosti systémy protivzdušnej obrany a prieskumu. Obyvatelia Lubelského a Podkarpatského vojvodstva dostali núdzové výstrahy. Letisko v Lubline dočasne prerušilo lety.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje zdôrazňujú politické načasovanie útoku – prišiel bezprostredne po tom, ako Kyjev opustili osobitní vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner, ktorí deň predtým rokovali s Volodymyrom Zelenským. Ministr zahraničných vecí Andrij Sybiha vyhlásil, že ruské balistické rakety "hovoria hlasnejšie než Putinove slová o diplomacii", a vyzval partnerov na urýchlenie dodávok rakiet-zachytávačov, systému FREYJA a zatvorenie "ruských domov" v Európe. Prezident Zelenskyj uviedol, že útok bol zámerne naplánovaný tak, aby spôsobil čo najviac strát na životoch, a že Ukrajina potrebuje prostriedky na boj proti balistickým raketám. Bývalý hlavný veliteľ a veľvyslanec Valerij Zalužnyj označil útok za "teror a vydieranie civilistov pred zimou" a vyzval na posilnenie protivzdušnej obrany a úderných schopností Ukrajiny. Ukrajinské médiá podrobne mapujú následky v jednotlivých kyjevských rajónoch a upozorňujú na vyjadrenia solidarity – poľské stíhacie letectvo a veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Kateryna Mathernová, ktorá strávila noc v kryte.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Medzinárodné médiá (APA, ABC News, BBC, South China Morning Post, ABC España) sa zameriavajú na počet mŕtvych a zranených, na prerušenie náhleho pauzy v úderoch po návšteve vyslancov Trumpa a na celkový rozsah ruského útoku. Spravodajské texty reprodukujú oficiálne ukrajinské údaje o obetiach bez takej rajónnej granularita, akú ponúkajú ukrajinské médiá, a pripomínajú aj predchádzajúce údery na dráhy letísk Boryspil a Žuljany tesne pred návštevou americkej delegácie. Zvýraznená je aj bezpečnostná reakcia Poľska a riziko eskalácie.

V čom sa spravodajstvo líši

Počet obetí a zranených sa v priebehu dňa menil. Ráno 8. septembra boli hlásení dvaja mŕtvi a 6, neskôr 10 zranených; niektoré zdroje uvádzali 7 zranených. Do konca dňa sa počet zranených zvýšil na 16, 19, 25 až 29 a počet mŕtvych na 3, prípadne 5. Počet zasiahnutých kyjevských rajónov rôzne zdroje uvádzali ako štyri, päť alebo sedem. Monitoringové kanály uvádzali počet balistických rakiet odpálených na Kyjev ako "viac ako desať" alebo "viac ako dvadsať". Dĺžka nepretržitého červeného leteckého poplachu v Kyjeve sa uvádzala buď ako 8, alebo 10 hodín.

Súvislosti

Od 27. augusta 2025 čelil Kyjev takmer nepretržitým dronovým útokom, ktoré vyvrcholili 8. septembra rozsiahlym kombinovaným úderom. 5. septembra osobitní vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali v Moskve s Vladimírom Putinom a 6. septembra prvýkrát navštívili Kyjev, kde sa stretli s Volodymyrom Zelenským. Počas návštevy bolo ohlásené vzájomné trojdňové prerušenie úderov na hlavné mestá. Ukrajina sa zaviazala zdržať sa úderov na Moskvu do konca pondelka v očakávaní rovnakého kroku Ruska. Vyslanci opustili Kyjev večer 6. septembra; masívny ruský útok nasledoval krátko potom.