Marčenko vyzval EÚ, aby pokryla potreby Ukrajiny na rok 2027 zo zmrazených ruských aktív
Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko 29. septembra na stretnutí donorov v Bruseli uviedol, že Ukrajina bude v roku 2027 potrebovať približne 69 miliárd eur nad rámec už prisľúbenej pomoci, z toho okolo 40 miliárd na obranu a 29 miliárd na chod štátu. Zároveň vyzval EÚ, aby na pokrytie tejto medzery použila zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 210 miliárd eur, ktoré sa nachádzajú prevažne v belgickej depozitnej banke Euroclear. Návrh sa stretol so skeptickou reakciou viaceréhov a Komisie, pričom Belgicko ho opakovane odmieta.
Hlavné body
- Marčenko 29. septembra v Bruseli donorom (EÚ, G7, Nórsko, Južná Kórea, MMF) predložil potreby Ukrajiny na rok 2027 vo výške zhruba 69 miliárd eur (40 mld. na obranu, 29 mld. na chod štátu).
- Ministerstvo financií odhaduje celkový nefinancovaný výpadok na približne $78 miliárd (≈€68,77 mld.), z toho $32,6 mld. v rozpočtových potrebách a $45 mld. v obranných výdavkoch.
- V Európe je zmrazených asi 210 miliárd eur ruských štátnych aktív, z nich okolo 180 miliárd drží belgická depozitná banka Euroclear; Belgicko ich ďalšie využitie či konfiškáciu odmieta pre právne riziká.
- EÚ sa dohodla na €90-miliardovom spoločnom úvere na roky 2026–2027 (€45 mld. ročne, z toho €30 mld./rok na obranu a €15 mld./rok na rozpočet), no €15-miliardová rozpočtová tranša je blokovaná pre nesplnené reformy vrátane protikorupčných opatrení.
- Komisárka pre rozširovanie Marta Kosová na donorskej konferencii vyzvala Ukrajinu, aby dokončila dohodnuté reformy, inak EÚ nemôže pokračovať vo finančnej podpore.
- Marčenko vyzval na centralizovaný mechanizov EÚ s riadnym právnym základom na riadenie zmrazených ruských aktív; 9. septembra 123 poslancov Európskeho parlamentu vyzvalo Radu a Komisiu na obnovenie diskusie o ich využití.
- Diskusia o ďalšom financovaní sa očakáva na stretnutí ministrov financiíí EÚ 9. októbra alebo na zasadnutí Európskej rady v polovici októbra.
Prečo je to dôležité
Ukrajina žiada od EÚ pokrytie niekoľkých desiatok miliárd finančného schodku v čase, keď sa uvoľňovanie už schválenej pomoci oneskoruje pre pomalé reformy v Kyjeve. Brusel je zároveň tlačený, aby znovu otvoril otázku použitia či konfišizácie zhruba 210 miliárd eur zmrazených ruských aktív držaných prevažne v Eurocleari – krok, ktorý Belgicko odmieta a ktorý sa už v decembri 2024 stretol s väčšinovým odporom členských štátov. Neistota okolo pokrytia rozpočtových a obranných potrieb Ukrajiny na rok 2027 sa tak pretína s vysokou politickou citlivosťou v EÚ, ktorú zvyšujú aj voľby plánované vo Francúzsku, Španielsku, Poľsku a Taliansku v 2027. Od začiatku roka 2025 Washington údajne neposkytol Kyjevu žiadne doláre, čo bremeno ešte viac presúva na európskych donorov.
Čo sa stalo
Na stretnutí donorov 29. septembra v bruselskom sídle Európskej komisie predstavil ukrajinský minister financií Serhij Marčenko výpočty potrieb Ukrajiny na rok 2027. Podľa jeho slov potrebuje Ukrajina zhruba 69 miliárd eur nad rámec prisľúbenej pomoci, z čoho asi 40 miliárd by malo ísť doj obrany a 29 miliárd na chod štátu. Ministerstvo financií túto nefinancovanú medzeru súčasne odhaduje na asi 78 miliárd dolárov (približne 68,77 miliardy eur), zložených zo 32,6 miliardy dolárov rozpočtových potrieb a 45 miliárd dolárov obranných výdavkov. Z externých potrieb 52,6 miliardy dolárov na rok 2027 je zatiaľ garantovaných asi 20 miliárd, takže rozpočtová medzera dosahuje 32,6 miliardy dolárov. Marčenko vyzval EÚ, aby na pokrytie schodku použila zmrazené ruské aktíva v hodnote okolo 210 miliárd eur, z ktorých asi 180 miliárd drží Euroclear, a navrhol vytvorenie centralizovaného mechanizmu EÚ s riadnym právnym základom. Argumentáciu zopakoval aj na podujatí European Policy Centre. Komisárka pre rozširovanie Marta Kosová na donorskej konferencii uviedla, že EÚ bude môcť pokračovať vo finančnej podpore len vtedy, ak Ukrajina splní dohodnuté reformy vrátane protikorupčných opatrení. Stretnutie v Bruseli sa konalo za účasti predstaviteľov EÚ, krajín G7, Nórska, Južnej Kórey a MMF. Rozhodnutie o ďalšom postupe sa očakáva na stretnutí ministrov financií EÚ 9. októbra alebo na zasadnutí Európskej rady v polovici októbra.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá (ZN.UA, NV, LIGA.net, Forbes Ukrajina) vedú správu Marčenkovou výzvou a jej rozsahom – uvádzajú potrebu 78 miliárd dolárov (približne 70 miliárd eur) na rok 2027 a argumentáciu, podľa ktorej sú zmrazené ruské aktíva „praktickým a spravodlivým“ zdrojom financovania, ktorý by zároveň zabezpečil zodpovednosť Moskvy. Zdôrútvajú rast potrieb v dôsledku intenzívnejších ruských úderov a blokády exportu obilia cez Čierne more a poukazujú na podporu myšlienky zo zahraničia – zo strany Švédska, Holandska, Španielska, Poľska a pobaltských štátov, ako aj 123 poslancov Európskeho parlamentu, ktorí 9. septembra vyzvali na obnovenie diskusie o využití aktív. Ako politický impulz je rámovaná aj iniciatíva „Russian Transfer“ autora Hugh Dixona.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Le Monde a ďalšie medzinárodné spravodajstvo zvýrazňuje európsku skepsu – nemenovaný zdroj z Bruselu použil výraz „akoby sme polievali púšť“ a predstavitelia EÚ aj niektorých členských štáhov reagovali na žiadosť chladno. Belgicko na čele s Euroclearom opakovane odmieta konfiškáciu či nové využitie ruských aktív pre právne riziká, pričom skeptické sú aj Taliansko a Francúzsko, ktorých pozície môžu byť rozhodujúce. Európska komisia sa podľa spravodajcov snaží vyhnúť ďalšiemu neúspechu a zdôrazňuje, že hlavnou úlohou je teraz vyplatenie už schváleného €90-miliardového úveru, ktorého €15-miliardová rozpočtová tranša viazne na reformách, a posolstvo Kosovej vyzýva k ich dokončeniu. Ako alternatívy sa spomínajú Európsky mierový fond (€6,6 miliardy), návrh Ursuly von der Leyenovej na preusporiadanie zhruba €20 miliárd zo 150-miliardového úveru na európske dozbrojenie a riadok 100 miliárd eur pre Ukrajinu vo VFR 2028–2034; proti nim vystupujú „frugálne“ členské štáty, Nemecko a Paríž. Politickú citlivosť zvyšujú aj voľby vo Francúzsku, Španielsku, Poľsku a Taliansku plánované na rok 2027 a fakt, že Washington od začiatku roka 2025 údajne neposkytol Kyjevu žiadnu finančnú pomoc.
V čom sa spravodajstvo líši
V zložení odhadovanej potreby na rok 2027 sa odrážajú dve rámcovania: ukrajinské ministerstvo financií (v správe Euronews/Le Monde) hovorí o nefinancovanej potrebe asi $78 miliárd (≈€68,77 mld.), tvorenej $32,6 mld. rozpočtových a $45 mld. obranných výdavkov; Marčenkova prezentácia v Bruseli tú istú potrebu rozdelila na 13 mld. na obranu a 29 mld. na chod štátu, teda spolu okolo 69 mld. eur. V otázke rozsahu zmrazených ruských aktív v Eurocleari väčšina zdrojov udáva „väčšinu“ zo sumy zhruba 210 miliárd eur, niektoré spresňujú na približne 180 miliárd, kým septembrová výzva 123 poslancov Európskeho parlamentu hovorí o „viac ako 200 miliardách“ eur.
Súvislosti
Ruské aktíva v Centrálnej banke sú v EÚ zmrazené od februára 2022, pričom väčšina z nich sa nachádza v belgickej depozitnej banke Euroclear; od zmrazenia vygenerovali približne 8 miliárd eur mimoriadnych výnosov, z ktorých ďalšie 1,4 miliardy oznámila Komisia v auguste. V decembri 2024 Belgicko na summite EÚ vytvorilo väčšinu, ktorá zablokovala návrh Európskej komisie využiť tieto aktíva ako základ bezúročného úveru pre Kyjevu. Ako alternatívu členské štáty schválili €90-miliardový úver krytý spoločným dlhom, rozdelený rovnomerne na roky 2026 a 2027 (€30 mld./rok na obranu a €15 mld./rok na rozpočet); do polovice septembra Brusel vyplatil €15 miliárd na nákup zbraní, no rozpočtová tranša viazne na ukrajinských reformách vrátane protikorupčných. Švédsko, Holandsko, Španielsko a Poľsko, podporované pobaltskými štátmi, predtým varovali, že €90-miliardový úver nebude stačiť, a žiadali nové spôsoby využitia ruských aktív. V septembri 123 poslancov Európskeho parlamentu vyzvalo Radu a Komisiu na obnovenie diskusie o využití zmrazených aktív na podporu Ukrajiny.