EÚ sa dohodol na podmienkach uvoľnenia 6,6 mld. eur z Európskeho mierového fondu pre Ukrajinu
Členské štáty EÚ sa v piatok 25. septembra dohodli na podmienkach uvoľnenia 6,6 miliardy eur z Európskeho mierového fondu (EPF) na podporu Ukrajiny. Dohodu oznámila na sieti X vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Konečné formálne rozhodnutie majú v pondelok prijať ministri obrany EÚ na zasadnutí Rady EÚ.
Hlavné body
- Členské štáty EÚ sa dohodli na podmienkach uvoľnenia 6,6 mld. eur z Európskeho mierového fondu (EPF) pre Ukrajinu.
- Dohodu 25. septembra oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na sociálnej sieti X.
- Z balíka pôjde 900 mil. eur na misiu EUMAM Ukraine, 1 mld. eur na spoločné obstarávanie novej vojenskej techniky a 4,7 mld. eur na kompenzácie členským štátom za už poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine.
- Finálne rozhodnutie o uvoľnení financií musia ešte formálne prijať ministri obrany EÚ na zasadnutí Rady EÚ v pondelok.
- Prostriedky EPF pre Ukrajinu boli zablokované od jari 2023 maďarským vetom za vlády vtedajšieho predsedu vlády Viktora Orbána.
- Maďarský nový premiér Péter Magyar, ktorý Orbána porazil vo voľbách, zrušil veto ako splnenie predvolebného sľubu.
- Niektoré členské štáty EÚ, vrátane Švédska a Nemecka, avizovali, že svoju kompenzačnú časť presmerujú na ďalšiu podporu Ukrajiny.
Prečo je to dôležité
Dohoda odomyká veľký balík vojenskej a obrannej pomoci Ukrajine po viac ako dvoch rokoch blokády a odstraňuje významný zdroj vnútorných rozporov v EÚ spojený so zmenou na čele Maďarska. Suma priamo súvisí s krátkodobými obrannými potrebami Ukrajiny vrátane údajného schodku ministerstva obrany a nákupov dronov. Zároveň signalizuje, že EÚ je ochotná napriek ruskému hybridnému tlaku pokračovať v rozširovaní vojenskej pomoci Kyjevu.
Čo sa stalo
Členské štáty EÚ sa v piatok 25. septembra dohodli na podmienkach uvoľnenia 6,6 miliardy eur z Európskeho mierového fondu (EPF) na podporu Ukrajiny. Dohodu oznámila na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Z balíka smeruje 900 miliónov eur na misiu EUMAM Ukraine, 1 miliarda eur na nové spoločné obstarávanie vojenskej techniky a 4,7 miliardy eur na kompenzácie členským štátom za už poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine. Ide zatiaľ o politickú dohodu; konečné formálne rozhodnutie o uvoľnení prostriedkov majú v pondelok prijať ministri obrany EÚ na zasadnutí Rady EÚ. Otázka rozdelenia 4,7 miliardy eur medzi členské štáty a to, koľko z nej napokon poputuje priamo na ukrajinské potreby, zostáva v čase zverejnenia dohody nevyriešená. Kallasová rozhodnutie označila za „dobrú správu pre Ukrajinu a zlú správu pre Rusko" a zdôraznila, že „hybridné útoky Moskvy majú za cieľ zastrašiť Európu, aby znížila svoju podporu Ukrajiny. Európa robí opak". Zároveň uviedla, že s vládami členských štátov pracuje na vyčlenení ďalšej 1 miliardy eur z EPF na vojenské potreby Ukrajiny.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá jednotne rámcujú dohodu ako zásadný prielom v európskej vojenskej podpore Ukrajiny. V ich spravodajstve sa opakovane objavujú slová „odblokované“, „dohodnuté“ a „pridelené na obranu“. Ukrajinské titulky preberajú aj formulácie Kaji Kallasovej („zlá správa pre Rusko“, „dobrá správa pre Ukrajinu“) a zdôrazňujú, že prielom umožnila zmena vlády v Maďarsku. Veľká časť ukrajinskej žurnalistiky spája uvoľnenie EPF priamo s obraným rozpočtom Kyjeva, pričom pripomína aj schodok ministerstva obrany a potrebu nákupu dronov a rakiet, na ktoré EÚ 18. septembra osobitne vyčlenila 3,3 miliardy eur.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Jediný neukrajinský zdroj v súbore, hongkonský South China Morning Post, popisuje rovnaké rozhodnutie, no v titulku pracuje s dolárovou sumou 7,5 miliardy USD namiesto 6,6 miliardy eur, ktoré uvádzajú všetky ostatné zdroje. Vzniká tak dojem, že jedna medzinárodná redakcia rámcuje dohodu cez americkú menu, zatiaľ čo ukrajinské a európske zdroje ju komunikujú v eurách.
V čom sa spravodajstvo líši
Jeden zdroj (South China Morning Post) vo svojom titulku uvádza sumu ako 7,5 miliardy amerických dolárov, zatiaľ čo všetky ostatné zdroje hovoria o 6,6 miliardy eur z Európskeho mierového fondu. V rámci rokovaní medzi členskými štátmi sa zároveň vyskytla pozícia, ktorú podporilo Nemecko: celých 6,6 miliardy eur uvoľnených zablokovaním Maďarska by malo ísť priamo Ukrajine. Tento návrh však nemal širokú podporu; v júni mu konkrétne odporovalo Poľsko, ktoré žiadalo plnú kompenzáciu svojich výdavkov na pomoc Ukrajine vo výške približne 450 miliónov eur cez tento fond. Jedným z posledných sporných bodov rokovaní bolo aj určenie referenčného dátumu, od ktorého sa budú počítať kompenzácie členským štátom za skôr poskytnutú vojenskú pomoc.
Súvislosti
Európsky mierový fond (EPF) je mimorozpočtový nástroj EÚ v hodnote 17 miliárd eur, vytvorený v marci 2021 na podporu vojenskej a bezpečnostnej pomoci partnerským krajinám. Je financovaný z príspevkov členských štátov EÚ pomerných k ich HDP a platby z neho vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Po ruskej plnohodnotnej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 bol EPF prvýkrát použitý na dodávky smrtiacich zbraní tretej krajine pod útokom. Prostriedky EPF pre Ukrajinu boli zablokované od jari 2023 maďarským vetom za vlády vtedajšieho premiéra Viktora Orbána; tohto nový maďarský premiér Péter Magyar, ktorý Orbána porazil vo voľbách, zrušil veto ako splnenie predvolebného sľubu. Samostatne 18. septembra Európska komisia vyčlenila Ukrajine 3,3 miliardy eur na nákup dronov a rakiet. Ukrajina čelí aj údajnému schodku rozpočtu ministerstva obrany vo výške 27 miliárd dolárov, ktorý by mohol ohroziť dodávky dronov; o riešení tejto situácie rokuje s ukrajinskou vládou Európska komisia spolu s MMF.