Šéfovia spravodajských služieb Česka, Lotyšska a Švédska varujú pred zintenzívnením ruskej sabotáže v Európe
Vedúci predstavitelia spravodajských služieb Česka (BIS), Lotyšska (VDD) a Švédsa v rozhovoroch pre The Guardian uviedli, že sabotážna kampaň Ruska v Európe sa pravdepodobne v najbližších mesiacoch zintenzívni. Zároveň sa však rozchádzajú v hodnotení pravdepodobnosti obmedzenej ruskej invázie na územie štátu NATO – český šéf hovorí o mesiacoch, lotyšský žiadne známky bezprostredného útoku nevidí.
Hlavné body
- Vedúci BIS Česka Michal Koudelka uviedol, že Rusko by sa mohlo uchýliť k obmedzenej invázii, provokáciám pod falošnou vlajkou alebo rozsiahlej vplyvovej kampani v horizonte „mesiacov, nie rokov".
- Šéf lotyšskej VDD Normunds Mežvietks vyhlásil, že jeho služba nevidí známky bezprostredného útoku zo strany Ruska.
- Predseda vojenskej rozviedky a bezpečnostnej služby Švédska Thomas Nilsson povedal, že nepozoruje známky toho, že by Moskva bola pripravená na skutočné rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.
- Všetci traja sa zhodli, že ruská sabotážna kampaň v Európe sa pravdepodobne v najbližších mesiacoch zintenzívni.
- Nilsson označil incident s dronom s výbušninou na letisku v Lipsku, ktorý nemecké úrady spájajú s ruskou rozviedkou, za „bod zvratu".
- Podľa Nilssona sú cieľmi ruskej sabotáže zníženie podpory Ukrajiny, rozdelenie NATO a zastrašovanie európskej populácie; Mežvietks hovorí o prechode od chaotických diverzií k útokom na konkrétne objekty spojené so západnou podporou Ukrajiny.
Prečo je to dôležité
Vysokopostavení európski spravodajskí šéfovia verejne varujú pred eskaláciou ruskej sabotážnej kampane zameranej na európske štáty podporujúce Ukrajinu. Zároveň sa rozchádzajú v tom, či Rusko skutočne pripravuje inváziu na územie NATO – český šéf ju pripúšťa v horizonte mesiacov, lotyšský ju nevidí ako bezprostrednú. Medzi uvádzané ciele Moskvy patrí zníženie západnej podpory Ukrajiny, rozdelenie NATO a zastrašovanie európskeho obyvateľstva.
Čo sa stalo
V priebehu uplynulého týždňa poskytli vedúci predstavitelia spravodajských služieb Česka (BIS), Lotyšska (VDD) a Švédska samostatné rozhovory denníku The Guardian. Zhodli sa, že ruská sabotážna kampaň v Európe sa pravdepodobne v najbližších mesiacoch zintenzívni. Šéf českej BIS Michal Koudelka zároveň varoval, že Rusko by sa mohlo v horizonte „mesiacov, nie rokov" uchýliť k obmedzenej invázii na územie štátu NATO, provokáciám pod falošnou vlajkou alebo rozsiahlej vplyvovej kampani zameranej na slabiny západných spoločností. Koudelka opísal aktuálnu taktiku Moskvy ako „eskaláciu s cieľom deeskalácie". Naopak šéf lotyšskej VDD Normunds Mežvietks uviedol, že jeho služba nevidí známky bezprostredného útoku; podľa neho síce existujú náznaky príprav na rozhodnejšie kroky v Európe, no nie je jasné, či ide o konkrétne plány, alebo o súčasť stratégie destabilizácie. Mežvietks zároveň upozornil, že Rusko prechádza od chaotických diverzných aktov a podpaľačstiev k útokom na konkrétne objekty spojené so západnou podporou Ukrajiny. Predseda švédskej vojenskej rozviedky a bezpečnostnej služby Thomas Nilsson povedal, že nepozoruje známky toho, že by Moskva bola pripravená na skutočné rokovania o ukončení vojny na Ukrajine; podľa neho Moskva stále verí, že dosiahne svoje strategické ciele, a „hrá divadlo s názvom rokovania". Nilsson označil nedávny incident s dronom s výbušninou na letisku v Lipsku, ktorý nemecké úrady spájajú s ruskou rozviedkou, za „bod zvratu" v ruskej diverznej činnosti. Medzi ciele posilnenej ruskej sabotáže zaradil zníženie podpory Ukrajiny, rozdelenie NATO a zastrašovanie európskeho obyvateľstva. Koudelka dodal, že ďalším dôsledkom kampane je preťažovanie kapacít spravodajských služieb, pretože pochybnosti o pôvode incidentov pretrvávajú aj vtedy, keď ich príčiny sú iné.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá zaraďujú varovania európskych spravodajských šéfov do širšieho kontextu hrozieb pre európske štáty a zdôrazňujú zhodu všetkých troch vedúcich predstaviteľov, že ruská sabotážna kampaň v Európe sa v najbližších mesiacoch zintenzívni. Zároveň poukazujú na riziko ruských provokácií proti krajinám NATO susediacim s Ruskom a na deklarované ciele – zníženie podpory Ukrajiny, rozdelenie NATO a zastrašovanie európskeho obyvateľstva. Ukrajinské publikácie pripomínajú aj nedávne vyhlásenia poľského premiéra Donalda Tuska (17. septembra) a litovského ministra zahraničných vecí Kęstutisa Budrysa (18. septembra) o údajných ruských hybridných prípravách a upozorňujú, že baltskí politici sa obávajú, že verejné reči o bezprostrednej invázii by mohli poškodiť ich spoločnosti a ekonomiky.
V čom sa spravodajstvo líši
V hodnotení pravdepodobnosti ruskej invázie na územie krajiny NATO sa rozchádzajú dvaja z troch spravodajských šéfov. Šéf českej BIS Michal Koudelka sa domnieva, že obmedzené ruske vojskovanie na území štátu NATO alebo provokácie pod falošnou vlajkou sa môžu uskutočniť v horizonte „mesiacov, nie rokov". Šéf lotyšskej VDD Normunds Mežvietks naopak vyhlásil, že jeho služba nevidí známky bezprostredného útoku, hoci pripúšťa náznaky príprav Moskvy na rozhodnejšie kroky v Európe.
Súvislosti
Rozhovory poskytnuté The Guardian vyšli samostatne v priebehu uplynulého týždňa. Ako kontext Nilsson uvádza incident s dronom s výbušninou na letisku v Lipsku, ktorý nemecké úrady spájajú s ruskou rozviedkou a ktorý označil za „bod zvratu". V dňoch bezprostredne pred rozhovormi poľský predseda vlády Donald Tusk 17. septembra vyhlásil, že Rusko môže pripravovať hybridné útoky s použitím dronov a rakiet proti štátom NATO. O deň neskrieda, 18. septembra, litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys oznámil, že litovská rozviedka získala údaje o prípravách ruskej hybridnej operácie proti štátom podporujúcim Ukrajinu. Baltskí politici, ktorí v minulosti kritizovali západoeurópske štáty za mäkký postoj voči Rusku, teraz podľa Guardianu niektorých západných lídrov vyzývajú k zdržanlivosti vo verejných vyjadreniach, pretože sa obávajú, že reči o bezprostrednej invázii by mohli poškodiť ich spoločnosti a ekonomiky.