Poľský europoslanec Braun zničil pamätník UPA pri poľsko-ukrajinskej hranici
Poľský poslanec a líder ultrapravicovej strany „Konfederácia Koruny Poľskej" Grzegorz Braun spolu so straníckym kolegom Marcinom Mikszom zničili kamenný obelisk venovaný 41 príslušníkom UPA, ktorí zahynuli v boji so sovietskym NKVD vo februári 1946. Video z činu zverejnil Braun na sieti X. Poľská polícia 6. septembra otvorila prípad, v ktorom okrem poškodenia majetku a znesvätenia pamätníka a hrobu vyšetruje aj možný trestný čin z nenávisti z národnostných dôvodov.
Hlavné body
- Grzegorz Braun, líder strany „Konfederácia Koruny Poľskej" a poslanec EP, spolu so straníckym kolegom Marcinom Mikszom zničili obelisk v obci Białystok (gmina Dołhobyczów, okres Hrubieszów, Lubelské vojvodstvo) neďaleko poľsko-ukrajinskej hranice.
- Na videu zverejnenom na X obaja pomocou kladív/sekier rozbíjali kamenný obelisk a ničili vyryté nápisy vrátane ukrajinského štátneho znaku (tryzub).
- Pamätník pripomína 41 príslušníkov UPA padlých v boji s NKVD vo februári 1946; miesto existuje od 90. rokov, v súčasnej granitovej podobe od roku 2019.
- Braun v príspevku k videu žiadal okamžitú demontáž obelisku s tvrdením, že „uráža pamiatku obetí ukrajinskej genocídy Poliakov", a uviedol, že bol nelegálne postavený.
- Poľská polícia otvorila 6. septembra vyšetrovanie okrem iného pre znesvätenie pamätníka a hrobu, poškodenie majetku a možný trestný čin z nenávisti na národnostnom základe.
- Hovorkyňa poľského ministerstva vnútra Karolina Gałecka uviedla, že páchateľom ničenia pamätníka v Białystoku neunikne trest.
- Server OKO.press uviedol, že hrobové miesto má v Poľsku právnu ochranu bez ohľadu na to, či boli pri inštalácii samotného pamätníka dodržané administratívne postupy — čím vyvrátil Braunovo tvrdenie o jeho nelegálnosti.
Prečo je to dôležité
Ide o bezprecedentný čin: europoslanec osobne zničil pamätník na hrobovom mieste a sám zverejnil video. Prípad sa zároveň dotýka citlivej oblasti poľsko-ukrajinskej historickej pamäti (UPA, Volyň) v čase, keď je integrácia Ukrajiny do EÚ politicky spájaná práve s týmito otázkami. Poľské úrady vec kvalifikujú aj ako možný trestný čin z nenávisti z národnostných dôvodov. Ukrajinskí komentátori zároveň pripomínajú dlhoročne pozastavenú dohodu o exhumáciách, čo naznačuje možné diplomatické dôsledky.
Čo sa stalo
Poľský poslanec Európskeho parlamentu a líder ultrapravicovej strany „Konfederácia Koruny Poľskej" Grzegorz Braun spolu so straníckym kolegom Marcinom Mikszom zničili granitový obelisk v obci Białystok (gmina Dołhobyczów, okres Hrubieszów, Lubelské vojvodstvo) neďaleko poľsko-ukrajinskej hranice. Obelisk pripomínal 41 príslušníkov UPA padlých v boji so sovietskym NKVD vo februári 1946. Na videu zverejnenom na X obaja nástrojmi rozbíjali kameň a ničili vyryté nápisy vrátane ukrajinského štátneho znaku. V sprievodnom príspevku Braun žiadal okamžitú demontáž pamätníka a tvrdil, že „uráža pamiatku obetí ukrajinskej genocídy Poliakov" a že bol postavený nelegálne. Poľská polícia otvorila 6. septembra prípad pre znesvätenie pamätníka a hrobu, poškodenie majetku a možný trestný čin z nenávisti z národnostných dôvodov; polícia zhromažďuje dôkazy a vypočúva svedkov, na začiatku vyšetrovania nebol nikto zadržaný. Hovorkyňa poľského ministerstva vnútra Karolina Gałecka uviedla, že páchateľom ničenie neunikne trest. Server OKO.press pripomenul, že hrobové miesto má v Poľsku právnu ochranu bez ohľadu na dodržanie administratívnych postupov pri stavbe samotného pamätníka. Ide o ďalšie poškodenie toho istého miesta po letnom vandalskom útoku z roku 2026 (pomaly oblak a poškodená arkáda), ktorý odsúdilo aj Ukrajinské veľvyslanectvo.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá (Новинарня, Громадське радіо, Європейська правда, Українська правда, Укрінформ, hromadske) jednotne rámcujú Braunov čin ako škandalózne konanie „ukrajinofóbneho" ultrapravicového politika. Titulky akcentujú jeho extrémistickú identitu, motív sekery/kladiva a zničenie pamätníka UPA, pričom upozorňujú na predošlé vandalské útoky, odsúdenie Ukrajinského veľvyslanectva a (prostredníctvom Volodymyra Birchaka) dlhoročné pozastavenie poľských exhumácií — čím ho podsúvajú ako súčasť opakujúceho sa vzoru, nie ojedinelého incidentu. Ako hlavný ukrajinský komentátor vystupuje práve Birchak, ukrajinský vojak a historik, čo dáva ukrajinským médiám vlastný hlas bez zapojenia oficiálnych poľských zdrojov či nezávislých poľských médií.
V čom sa spravodajstvo líši
Najmä ukrajinské zdroja sa líšia v opise nástroja, ktorý Braun a Miksza použili: niektoré hovoria o sekere/baldese („sokyry-moloty"), iné o kladivách či perlíkoch. Zhoda nie je ani v hodnotení spoľahlivosti jednotlivých tvrdení: rovnaké základné údaje (napr. počet 41 pochovaných, stav podozrivých) sa v rôznych faktoch opakujú s rôznou mierou istoty od 0,65 do 0,98. Nižšiu istotu (0,65–0,7) majú najmä tvrdenia Volodymyra Birchaka o pozastavení povolení na exhumácie a obnove hrobov.
Súvislosti
Zničený obelisk pripomínal miesto pochovania 41 ukrajinských bojovníkov padlých v boji so sovietskym NKVD vo februári 1946; pamätné miesto existuje od 90. rokov a v súčasnej granitovej podobe stojí od roku 2019. Išlo už opakovane poškodený pamätník: v lete 2026 ho niekto polial farbou a poškodil mu arkádu (čo oficiálne odsúdilo Ukrajinské veľvyslanectvo) a krátko pred Brańovým videom znovu niekto poškodil nápisy. Braun vedie ultrapravicovú „Konfederáciu Koruny Poľskej" a má zdokumentovanú anamnézu protiukrajinských akcií a incidentov — v decembri 2024 v Sejme hasiacim prístrojom uhasil sviečky na chanukovej menore, bol jediným poslancom Sejmu, ktorý hlasoval proti rezolúcii na podporu Ukrajiny pred ruskou inváziou a opakovane odstraňoval ukrajinské vlajky z verejných priestranstiev. Server OKO.press navyše uvádza, že hrobové miesta majú v Poľsku právnu ochranu bez ohľadu na to, či boli pri inštalácii samotného pamätníka dodržané administratívne postupy — čím vyvrátil Braunovo tvrdenie, že pamätník bol nelegálny. Kontextom je aj augustové vyjadrenie poľského námestníka ministra zahraničných vecí Marcina Bosackeho, podľa ktorého by zaradenie postáv ako Stepan Bandera či Roman Šuchevyč do ukrajinského Národného panteónu viedlo k „veľkým problémom" s európskou integráciou Ukrajiny.