Poľskí pravicoví poslanci žiadajú Tuskovu vládu o usporiadanie Pochodu nezávislosti v Ľvove
Dvadsaťjeden poľských pravicových a ultrapravicových poslancov, medzi nimi Jarosław Kaczyński, Grzegorz Braun a bývalý premiér Mateusz Morawiecki, podpísalo výzvu adresovanú premiérovi Donaldovi Tuskovi s návrhom usporiadať 11. novembra, na Poľský deň nezávislosti, „Poľský pochod nezávislosti“ v uliciach Ľvova. Iniciatívu kritizovala ľvovská organizácia „Pamäť a spravodlivosť – Združenie potomkov ukrajinských obetí poľských represií“, ktorá ju označila za politickú provokáciu. Ukrajinské úrady sa k návrhu v čase zverejnenia správy nevyjadrili.
Hlavné body
- 21 poľských poslancov z pravicových strán podpísalo výzvu premiérovi Donaldovi Tuskovi s návrhom usporiadať „Poľský pochod nezávislosti“ v Ľvove
- Navrhovaný termín pochodu je 11. november, Poľský deň nezávislosti
- Medzi signatármi sú Jarosław Kaczyński (PiS), Grzegorz Braun (Konfederacja Korony Polskiej) a bývalý premiér Mateusz Morawiecki (Rozwój Plus)
- Autórkou výzvy je poslankyňa PiS Dariusz Matecki
- Signatári tvrdia, že pomoc Poľska Polom žijúcim na Ukrajine je nedostatočná, a pripomínajú, že poľské inštitúcie spolufinancujú ukrajinské oslavy 24. augusta
- Ľvovská organizácia „Pamäť a spravodlivosť“ označila iniciatívu za politickú provokáciu a vyzvala poľskú vládu, aby ju odmietla
- Vicepredseda Sejmu Krzysztof Bosak (Konfederacja) označil návrh za „pomerne zvláštny“ a uviedol, že prípadný pochod by sa mal konať v Kyjeve a mal byť adresovaný ukrajinským inštitúciám
Prečo je to dôležité
Výzva predstavuje nezvyčajnú cezstranícku iniciatívu, ktorá zjednotila poľské pravicové a ultrapravicové sily okolo symbolického aktu na Poľský deň nezávislosti v ukrajinskom meste. Dotýka sa citlivej historickej pamäte medzi Poľskom a Ukrajinou, vrátane dedičstva UPA, v čase, keď sú bilaterálne vzťahy zaťažené kontroverziami okolo vojenských symbolov a postojom poľskej vlády. Iniciatíva už vyvolala ostrú kritiku zo strany ukrajinských občianskych združení aj niektorých poľských politikov a komentátorov vrátane členov niektorých signatárskych strán.
Čo sa stalo
Skupina 21 poľských poslancov z pravicových a ultrapravicových strán – Prawo i Sprawiedliwość (PiS), Konfederacja, Konfederacja Korony Polskiej a Rozwój Plus – adresovala premiérovi Donaldovi Tuskovi výzvu s návrhom, aby poľská vláda oficiálne usporiadala oslavy Dňa nezávislosti v Ľvove vrátane Pochodu nezávislosti ulicami mesta. Autorkou výzvy je poslankyňa PiS Dariusz Matecki; medzi ďalšími signatármi sú líder PiS Jarosław Kaczyński, líder Konfederácie Korony Polskiej Grzegorz Braun a bývalý premiér Mateusz Morawiecki (Rozwój Plus). Signatári svoj návrh odôvodňujú ako prejav solidarity s Polákmi žijúcimi na Ukrajine a tvrdia, že pomoc poľského štátu tejto komunite je nedostatočná. Poukazujú tiež na to, že poľské samosprávy a štátne inštitúcie sa podieľajú na financovaní ukrajinských osláv 24. augusta. Podľa jedného zo zdrojov ide zrejme o prvú iniciatívu, v ktorej spoločne vystupujú zástupcovia všetkých pravicových a ultrapravicových parlamentných síl v Poľsku. Vicepredseda Sejmu a spolupredseda Konfederácie Krzysztof Bosak návrh označil za „pomerne zvláštny“ a uviedol, že ak by šlo o symetriu s oslavami ukrajinskej nezávislosti, pochod by sa mal konať v Kyjeve a výzva mala byť adresovaná ukrajinským, nie poľským inštitúciám. Viacerí poľskí politici a experti v poľských médiách výzvu označili za „bláznovstvo“ a ruskú provokáciu.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Všetkých šesť dostupných zdrojov sú ukrajinské médiá, ktoré iniciatívu prezentujú ako provokatívny akt namierený voči Ukrajine. Zdôrazňujú vyhlásenie ľvovskej organizácie „Pamäť a spravodlivosť – Združenie potomkov ukrajinských obetí poľských represií“, ktorá výzvu označila za politickú provokáciu bez vzťahu k dobrým susedským vzťahom a vyzvala poľskú vládu, aby ju odmietla. Ukrajinské texty zároveň zasadzujú návrh do širšieho kontextu poľsko-ukrajinského napätia – pripomínajú kontroverziu okolo poľského rozhodnutia pozbaviť Zelenského Rádu bieleho orla za ukrajinský dekrét o pomenovaní vojenskej jednotky po „hrdinoch UPA“ a incident, v ktorom Grzegorz Braun poškodil pamätník UPA v Lubelskom vojvodstve. Články tiež konštatujú, že ukrajinské úrady sa k návrhu do času zverejnenia správy nevyjadrili.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa rozchádzajú v tom, kde presne sa nachádza pamätník UPA, ktorý poškodil Grzegorz Braun: niektoré ho lokalizujú do osady Białystok v hrubieszówskom okrese, iné do gminy Dołhobyczów v Lubelskom vojvodstve.
Súvislosti
Poľsko-ukrajinské vzťahy sú v posledných mesiacoch zaťažené sporom okolo historickej symboliky. 19. júna poľský prezident Karol Nawrocki oznámil, že Zelenského zbavil Rádu bieleho orla v reakcii na ukrajinský dekrét, ktorý pomenoval vojenskú jednotku po „hrdinoch UPA“. Zelenskyy deň na to vyznamenanie vrátil prostredníctvom služby Nova Poshta a vyjadril otvorenosť ďalšej spolupráci; 8. júla sa obaja stretli na samite NATO, pričom ich rozhovor trval viac než hodinu. Samotný Grzegorz Braun, jeden zo signatárov výzvy, je vyšetrovaný poľskou prokuratúrou pre použitie ťažkého nástroja, ktorým poškodil kamenný pamätník na pohrebisku 41 príslušníkov UPA v Lubelskom vojvodstve. Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski verejne vyhlásil, že by mal byť proti Braunovi vznesený trestný prípad. Pozadie iniciatívy dopĺňa aj posun v poľskej verejnej mienke, ktorý novinár Mateusz Mazzini z Gazety Wyborczej a Polityky opísal ako prechod od masovej podpory Ukrajine na začiatku plnohodnotnej vojny k podráždenosti a únave.