Maďarsko naďalej blokuje časti rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ

Prečo je to dôležité

Postoj Maďarska priamo ovplyvňuje tempo, akým môže Ukrajina postupovať cez jednotlivé prístupové zhluky rokovaní s EÚ. Sporné body okolo práv maďarskej menšiny sa stali ústrednou podmienkou ďalšieho pokroku a diskusia sa zároveň dotýka otázky, či by Ukrajina mala postupovať štandardným postupom, alebo by mohla získať zrýchlený prístup.

Čo sa stalo

Maďarsko naďalej blokuje otvorenie druhého a tretieho rokovacieho zhluku pre Ukrajinu v rámci jej prístupových rokovaní s EÚ. Rokovania s Ukrajinou a Moldavskom sa oficiálne začali 15. júna v Luxemburgu otvorením prvého zhluku „Základy“; 14. júla bol následne otvorený šiesty zhluk o vonkajších vzťahoch. Pracovná skupina Rady EÚ pre rozšírenie (COELA) sa 17. júla začala zaoberať výsledkami preverovania druhého a tretieho zhluku, no Maďarsko – hoci súhlasilo s tretím zhlukom pre Moldavsko – odmietlo začať proces otvorenia týchto zhlukov pre Ukrajinu. Keďže väčšina členských štátov maďarský postoj nepodporila, rozhodnutie nebolo prijaté pre žiadnu z krajín. Maďarsko svoj postoj zopakovalo 22. júla a po letnej prestávke opäť 1. septembra.

Podpredseda ukrajinskej vlády Vsevolod Čentsov uviedol, že Ukrajina splnila všetky podmienky na otvorenie druhého a tretieho zhluku a že námietky Maďarska týkajúce sa vzdelávania a práv národnostných menšín sa týkajú výlučne už otvoreného prvého zhluku. Ukrajina podľa neho pripravila návrh zákona v oblasti školstva, ktorý by mal reagovať na maďarské výhrady. Maďarský premiér Péter Magyar 3. septembra pri rozhovore s novinármi uviedol, že Budapešť podporí vstup Ukrajiny do EÚ iba vtedy, ak sa bude dodržiavať štandardný postup a splnia sa potrebné požiadavky, a svoj postoj spojil s otázkou práv maďarskej menšiny. Zároveň kritizoval možnosť zrýchleného prístupu a vyhlásil, že „Ukrajina je krajinou vo vojne – zjavne nie je pripravená vstúpiť do EÚ“.

V ten istý deň, 3. septembra, ukrajinský parlament (Verchovna Rada) jednohlasne prijal (261 hlasov za) vyhlásenie, ktoré uznáva a odsudzuje zločiny sovietskej vojenskej správy v Zakarpatsku v rokoch 1944–1946. Maďarský parlament toto vyhlásenie privítal, zároveň však vyzval na urýchlené a úplné vykonanie dohody o právach menšín.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá, ako napríklad Yevropeiska pravda čisuspilne Novyny, sa zameriavajú na pokračujúce maďarské blokovanie rokovaní. Zdôrazňujú, že Ukrajina splnila podmienky na otvorenie druhého a tretieho zhluku a že otázky vzdelávania a práv menšín, ktoré Maďarsko zdvíha, patria do už otvoreného prvého zhluku. Vyzdvihujú tiež Magyarovo podmieňovanie postoja Budapešti otázkou maďarskej menšiny a jeho kritiku zrýchleného prístupu pre krajinu vo vojne.

V čom sa spravodajstvo líši

Ukrajinské zdroje sa v hodnotení situácie rozchádzajú: jeden článok rámcuje maďarský postup ako pokračujúcu blokáciu ukrajinského prístupu k EÚ, zatiaľ čo druhý, opierajúci sa o Magyarove vyhlásenia, naznačuje, že Ukrajina zatiaľ nevykonala dohodnuté záväzky týkajúce sa práv menšín. Oba texty tak implikujú odlišné posúdenie toho, či Ukrajina splnila svoje povinnosti vyplývajúce z bilaterálnej dohody.

Súvislosti

Proces prístupových rokovaní s EÚ sa skladá zo šiestich zhlukov pokrývajúcich viac ako 30 kapitol. Maďarsko predtým súhlasilo s otvorením prvého a šiesteho zhluku pod podmienkou splnenia súvisiacich záväzkov. Magyar prirovnal Ukrajinu k Srbsku s tým, že Srbsko je v prístupovom procese už asi 15 rokov a otvorilo len dva zo šiestich zhlukov. Verchovna Rada 3. septembra jednohlasne prijala vyhlásenie odsudzujúce sovietske zločiny v Zakarpatsku v rokoch 1944–1946, ktoré maďarský parlament privítal, no zároveň zopakoval výzvy na úplné splnenie dohody o právach menšín.