Audítori EÚ: obranyschopnosť do roku 2030 je ohrozená pre závislosť od USA a roztrieštenosť
Európsky dvor audítorov (EDA) zverejnil správu, podľa ktorej cieľ EÚ dosiahnuť obranyschopnosť do roku 2030 zostáva ťažko splniteľný. Ako hlavné prekážky audítori uviedli pokračujúcu závislosť od USA a roztrieštenosť národných obranných systémov. Člen EDA Marek Opiola zároveň uviedol, že EÚ môže ešte dosiahnuť výrazný pokrok, ak prudko zvýši výdavky na obranu a urýchli výrobu munície.
Hlavné body
- Európsky dvor audítorov zverejnil správu, podľa ktorej je splnenie cieľa obranyschopnosti EÚ do roku 2030 naďalej otázne.
- Audítori za hlavné prekážky označili závislosť od USA a roztrieštenosť národných obranných systémov.
- V období február 2022 – jún 2023 smerovalo 78 % obrannej akvizície vlád krajín EÚ mimo blok.
- Z toho 63 % mimoblokovej obrannej akvizície pripadalo na USA.
- Krajiny EÚ zvýšili v rokoch 2020 – 2025 obranné výdavky o 79 %.
- Člen EDA Marek Opiola uviedol, že EÚ môže ešte dosiahnuť výrazný pokrok pri prudkom náraste výdavkov a zrýchlení výroby munície.
- Cieľ obranyschopnosti do roku 2030 bol stanovený po spravodajských varovaniach, že Rusko môže byť do tohto obdobia pripravené na veľkú vojnu v Európe.
Prečo je to dôležité
Správa priamo spochybňuje schopnosť EÚ reálne sa pripraviť na veľkú vojenskú hrozbu do horizontu 2030, ktorý podporujú európske spravodajské služby. Poukazuje na štrukturálnu zraniteľnosť – 63 % mimoblokovej obrannej akvizície krajín EÚ z obdobia február 2022 – jún 2023 smerovalo do USA – a zároveň kvantifikuje reálny nárast výdavkov (79 % medzi rokmi 2020 a 2025). Doplňuje konkrétne príklady zlyhania integrácie, napríklad zrušenie spoločného projektu stíhačky Francúzska a Nemecka v hodnote 100 mld eur. Súvisí aj s aktuálnymi potrebami Kyjeva, ktorý žiada výnimku z pravidiel „Buy European“ na nákup amerických rakiet Patriot z úveru EÚ vo výške 90 mld eur.
Čo sa stalo
Európsky dvor audítorov (EDA) zverejnil správu o obrannej politike EÚ, v ktorej konštatuje, že cieľ dosiahnuť obranyschopnosť do roku 2030 zostáva ťažko splniteľný. Audítori za hlavné dôvody označili pokračujúcu závislosť od Spojených štátov a roztrieštenosť národných obranných systémov vrátane priemyselných úzkych miest. Audit viedol člen EDA Marek Opiola, ktorý zároveň uviedol, že EÚ môže ešte dosiahnuť výrazný pokrok, ak prudko zvýši obranné výdavky a urýchli výrobu munície. Podľa správy smerovalo v období február 2022 – jún 2023 až 78 % obrannej akvizície vlád krajín EÚ mimo blok, pričom 63 % z tejto mimoblokovej akvizície pripadalo na USA. Audítori zároveň uznali, že nákupy amerických zbraní bezprostredne po začiatku ruskej plnohodnotnej invázie boli opodstatnené pre potrebu rýchlo získať kriticky dôležité vojenské schopnosti, no v dlhodobom horizonte musí EÚ rozvíjať vlastnú obrannú výrobu. Napriek celkovému skeptickému verdiktu audítori konštatovali, že EÚ je dnes pripravená lepšie než v roku 2019, keď sa uskutočnil predchádzajúci analogický audit, a zaznamenali 79-percentný nárast obranných výdavkov krajín EÚ v rokoch 2020 – 2025.
Súvislosti
Cieľ EÚ dosiahnuť obranyschopnosť do roku 2030 bol stanovený po spravodajských varovaniach, že Rusko môže byť do tohto obdobia pripravené na veľkú vojnu v Európe. Horizont 2030 bol ako cieľ obrannej pripravenosti stanovený vlani. Krajiny EÚ dokončili svoj sľub dodať Ukrajine jeden milión delostreleckých nábojov v novembri 2024, osem mesiacov po plánovanom termíne. Pravidlá EÚ „Buy European“ pre spoločné obranné výdavky definujú európsky priemysel široko, vrátane výrobcov z úzko spojených štátov, ako sú Ukrajina a Nórsko. Séria ruských raketových a dronových úderov na Ukrajinu tento týždeň viedla Kyjev k žiadosti o výnimku z týchto pravidiel, aby mohol z časti úveru EÚ vo výške 90 mld eur nakúpiť americké rakety Patriot. Audit viedol člen EDA Marek Opiola.