Téma: NATO
-
Miamske rokovania o mieri sa skončili po jednom dni; Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty
Rokovania medzi zástupcami USA, Ukrajiny, európskych krajín a NATO sa 9. októbra konali v Miami v plánovanom dvojdňovom formáte, no skončili sa už po prvom dni. Ukrajinská delegácia predčasne odcestovala domov po tom, čo prezident Donald Trump oznámil telefonickú dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruského naftového paliva na americký a svetový trh a americké ministerstvo financií vydalo dočasnú licenciu platnú do 7. apríla 2027. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie ostro kritizoval a obvinil Washington, že ukrajinskú delegáciu využíva ako „krytie“ paralelných dohôd USA – Rusko.
-
Poľsko vydalo v noci varovanie pre dve pohraničné regióny pre ruský útok na Ukrajinu
Poľsko vydalo v noci 10. októbra varovanie obyvateľom Lubelského a Podkarpatského vojvodstva v reakcii na ruský vzdušný útok na Ukrajinu. Povolalo aj vojenské letectvo. Krátko nato úrady potvrdili, že hrozba pre poľské územie neexistuje.
-
NATO oznámilo jadrové cvičenie Steadfast Noon v Taliansku, do ktorého sa zapojí 17 členských štátov
NATO oznámilo, že 13. až 23. októbra sa v Taliansku uskutoční každoročné jadrové cvičenie Steadfast Noon za účasti 17 členských krajín. Aliancia zároveň opakovane ubezpečuje Rusko, že cvičenie je rutinné a nepredstavuje hrozbu, a zdôrazňuje svoj obranný charakter. Pozadie tvoria augustové cvičenia NATO pri Kaliningrade a následné ruské jadrové výhražky, ktoré generálny tajomník Mark Rutte verejne odsúdil.
-
Generálny štáb Ukrajiny hlási za 24 hodín 1 710 strát ruskej armády
Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny zverejnil denné straty ruskej armády za 8. október: 1 710 personálu a 1 757 bezpilotných lietadiel. Od začiatku plnohodnotnej invázie odhaduje kumulatívne personálne straty Ruska na približne 1 549 490 osôb. Ide o ukrajinský údaj, ktorý sa líši od nezávislých vyšetrovaní a odhadov NATO.
-
Dánska tajná služba PET: Rusko spustilo sabotáže proti dánskym firmám dodávajúcim tovar na Ukrajinu
Dánska spravodajská služba PET 7. októbra verejne oznámila, že Rusko začalo so sabotážnymi operáciami proti dánskym spoločnostiam, ktoré dodávajú tovar na Ukrajinu. Hlavná analytička PET Josephine Christensen to uviedla na konferencii o vnútornej bezpečnosti v Kodani a označila zmenu za výraznú eskaláciu ruskej hybridnej vojny. Podľa PET Moskva naverbúva nepripravených sprostredkovateľov cez Telegram a sociálne siete a cieli na výrobu zbraní s priamym dosahom na frontovú líniu.
-
Poľsko počas ruského útoku na Ukrajinu aktivovalo letectvo a protivzdušnú obranu
Poľská armáda 7. októbra ráno hlásila nasadenie vojenského letectva a uvedenie pozemných systémov protivzdušnej obrany a radarového prieskumu do pohotovosti v reakcii na rozsiahly ruský útok na Ukrajinu. Varovanie pred vzdušným útokom v Kyjeve a väčšine ukrajinských oblastí bolo vyhlásené o 3:09, pričene krátko nato bolo v hlavnom meste počuť sériu výbuchov.
-
Dróny napadli dva obchodné lode v hospodárskej zóne Bulharska v Čiernom mori
Dňa 6. októbra zasiahli dróny dve obchodné lode v výlučnej ekonomickej zóne Bulharska v Čiernom mori. Loď ALFA WATAN (pod vlajkou Toga) utrpela kritické poškodenie trupu a potopila sa, pričom jej posádka bola vyhlásená za nezvestnú. Loď ABLE (pod vlajkou Palau) chytila po zásahu požiar, ale všetkých 18 členov jej posádky sa podarilo evakuovať na bulharský trajekt DIOSCURIA. Ide o prvý známy útok drónov na lode v hospodárskej zóne Bulharska a prišiel deň po podobnom úderu na plavidlo Royad Mammadov pri pobreží Rumunska.
-
Švédsko vyšle systém Patriot do poľského Rzeszóva na ochranu zásobovania Ukrajiny
Švédsko nasadí protivzdušný systém Patriot do poľského mesta Rzeszów, aby chránilo logistický uzlov NATO využívaný na prepravu vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Približne 100 švédskych vojakov bude pôsobiť pod velením NATO od začiatku decembra do konca roka 2026, s plánom pokračovania v prvej polovici 2027. Ide o prvé nasadenie švédskeho systému Patriot v rámci misie NATO a zároveň o prvé zahraničné nasadenie švédskych systémov protivzdušnej obrany.
-
Šéf nemeckej tajnej služby BND: konfrontácia s Ruskom nadobudla nový, nebezpečnejší charakter
Šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Martin Jäger vyhlásil na vypočutí v Bundestagu, že konfrontácia s Ruskom nadobudla „nový, nebezpečnejší charakter" a že Nemecko riskuje, že bude vtiahnuté do násilného konfliktu s Ruskom. BND zároveň nevidí známky prípravy rozsiahleho ruského útoku na územie NATO. Jäger opísal ruské aktivity ako „tieňovú vojnu" a varoval pred ďalšími jadrovými hrozbami.
-
Úder na civilné plavidlo v Černom mori: pri Rumunsku sa potopil Royad Mammadov s ukrajinským obilím
V pondelok 5. októbra vypukol požiar na nákladnej lodi Royad Mammadov, ktorá prevážala obilie z ukrajinského prístavu Izmajil do Talianska. Plavidlo zasiahli v neutrálnych vodách Čierneho mora pri rumunskom pobreží dva ruské drony, uviedol prezident Zelenskyj. Pri incidente zahynuli dvaja členovia posádky, 11 ľudí zachránili rumunské záchranárske tímy.
-
NATO pripravuje stratégiu „Theory of Victory“ proti možnému ruskému útoku
Najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe generál Alexus Grinkevich pripravuje stratégiu s názvom „Theory of Victory“, ktorá má vymedziť, ako by Aliancia reagovala na prípadnú inváziu na území NATO. Dokument sa zameriava na integráciu bezpilotných systémov, minimálne obsadených automatizovaných platforiem a technológií založených na umelej inteligencii a má byť predstavený 12. októbra v Poľsku. Neutajenú verziu získala agentúra Bloomberg.
-
Rumunsko zverejnilo štatistiku dronov: v roku 2026 rekordný počet incidentov
Rumunské ministerstvo obrany zverejnilo štatistiku incidentov s dronmi od začiatku rozsiahleho vpádu Ruska na Ukrajinu. Od začiatku vojny bolo zaznamenaných 49 prípadov neoprávneného vstupu dronov do rumunského vzdušného alebo námorného priestoru a 81 prípadov nálezov dronov či ich trosiek na rumunskom území. Štyri drony boli zostrelené. Za rok 2026 už počet útokov v blízkosti hranice (84) prekročil celkové ročné počty z predchádzajúcich rokov.
-
Útok dronom na ukrajinské lietadlo v Lipsku: Investigatíva spája akciu s ruským motocyklistom
V noci na 5. augusta 2026 narazil drón s približne 1,8 kg Semtexu na krídlo zaparkovaného ukrajinského nákladného lietadla An-124 na letisku Leipzig/Halle, ale nevýbuchnul. Spoločná investigácia The Telegraph a Welt am Sonntag na základe spravodajských dokumentov z Nemecka, Litvy a Poľska identifikovala ruského občana Olega Levuškina ako podozrivého organizátora a bieloruského agenta Andreja Kašakova ako údajného priameho vykonávateľa. Nemecko 1. septembra oficiálne obvinilo Rusko z pokusu o sabotáž a oznámilo protiopatrenia vrátane zatvorenia ruského konzulátu v Bonne.
-
Rusko plánuje na rok 2027 rekordné vojenské výdavky 17,1 bilióna rubľov
Ruský návrh rozpočtu počíta s vojenskými výdavkami 17,1 bilióna rubľov (približne 205 miliárd dolárov) na rok 2027, čo je o viac ako 40 % viac než plán na rok 2026 a takmer 380 % viac než pred plnohodnotnou inváziou. Na rok 2028 sa počíta s 16,6 bilióna a na rok 2029 s 16,3 bilióna rubľov. Ide o signál, že Moskva sa pripravuje na pokračovanie vojny proti Ukrajine po ďalšie roky a vzdala sa plánov na spomalenie rastu výdavkov, ktoré zvažovala pred rokom.
-
Putin na Valdajskom fóre žiadal neutralitu Ukrajiny, naznačil jadrový scenár a odmietol zastavenie úderov na rafinérie
Na plenárnom zasadnutí 23. Valdajského diskusného klubu 1. októbra Vladimir Putin zopakoval tvrdenie, že Západ rozpútal vojnu, vyhlásil, že Ukrajina musí zostať neutrálnym štátom, naznačil, že jadrové zbrane raz budú použité, a odmietol vzájomné zastavenie úderov na lode a ropné rafinérie. Ako podmienky mieru uviedol okupáciu celého Donbasu a ukrajinský neutralný status. Európska komisia jeho jadrové vyjadrenia označila za „nezodpovedné“.
-
Lotyšský prezident: Lotyšsko je pripravené hostiť jadrové zbrane, ak sa tak rozhodne NATO
Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs vyhlásil, že Lotyšsko by na svojom území hostilo jadrové zbrane, ak by sa na tom kolektívne dohodla aliancia NATO. Zároveň uviedol, že v súčasnosti neprebiehajú žiadne konkrétne rokovania o ich rozmiestnení. Lotyšské právo podľa neho neobsahuje žiadne právne prekážky pre ich umiestnenie.
-
Poľsko od 1. októbra zavádza zjednodušené pravidlá zostrelovania vzdušných objektov
Poľsko od 1. októbra zavádza nové, zjednodušené postupy na detekciu a zostrelovanie cudzích vzdušných objektov vo svojom vzdušnom priestore. Povinnú vizuálnu identifikáciu nahrádza takzvaná pozitívna identifikácia na základe údajov z radarov a iných systémov. O zmene informoval v stredu vo Varšave poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.
-
Budanov: Partneri s dohodou Drone Deal získajú prístup k ukrajinským technológiám na zachytenie ruských reaktívnych dronov
Šéf kancelárie prezidenta Ukrajiny Kyrylo Budanov v rozhovore pre Euronews uviedol, že krajiny, ktoré s Kyjevom uzavreli dohody o spolupráci v oblasti dronov známe ako Drone Deal, môžu získať prístup k najnovším ukrajinským technológiám určeným na zachytávanie ruských reaktívnych dronov. Podľa jeho slov Ukrajina tieto prostriedky už experimentálne používa v bojových podmienkach a hlavnou výzvou je zvýšenie výroby pred najťažšou časťou nadchádzajúcej zimy.
-
Rusko podniklo rozsiahly kombinovaný útok na Kyjev a Kyjevskú oblasť, zahynulo dieťa
V noci z 29. na 30. septembra 2026 Rusko vypustilo kombinovaný raketový a dronový útok na Ukrajinu, ktorý bol podľa premiéra Serhija Koretského prvým rozsiahlym kombinovaným zásahom energetickej infraštruktúry od konca predchádzajúcej vykurovacej sezóny. Hlavným smerom úderu bola Kyjevská oblasť. Pri zásahu súkromného domu vo Vyšhorode zahynulo dieťa narodené v roku 2012; v Kyjeve si útok vyžiadal najmenej dvoch mŕtvych a niekoľko zranených. Ukrajinská protivzdušná obrana do 08:00 zostrelila alebo potlačila 160 vzdušných cieľov.
-
Dron vnikol do moldavského vzdušného priestoru a havaroval pri obci Hyrbovăť
Ráno 30. septembra 2026 prenikol dron do moldavského vzdušného priestoru a pri obci Hyrbovăť v okrese Anenii Noi narazil do nosiča telekomunikačnej antény a explodoval vo výške približne 40 metrov. Podľa predbežných informácií si incident nevyžiadal obete ani zranených. Moldavské úrady neskôr zaznamenali ďalší dron pri Dubăsari, prechodne uzavreli vzdušný priestor nad severnou a strednou časťou krajiny, minister zahraničných vecí Mihai Popșoi porušenie odsúdil a 1. októbra moldavské MZV predvolalo ruského veľvyslanca.