Vladimir Putin
Vladimir Putin je ruský politik, ktorý je od roku 2000 prezidentom Ruskej federácie, s prestávkou medzi rokmi 2008 a 2012, keď zastával funkciu predsedu vlády. Predtým bol riaditeľom Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a tajomníkom Bezpečnostnej rady. Vedie stranu Jednotné Rusko a je spájaný so silnou centralizáciou moci v Kremli.
-
Masívny ruský úder na Kyjev: tri vlny balistických rakiet, hlásia mŕtvych a zranených
Ruské sily podnikli v noci na 22. októbra rozsiahly kombinovaný úder na Ukrajinu, pričom hlavným cieľom bol Kyjev. Tri vlny balistických rakiet zabili v hlavnom meste jedného človeka a zranili desiatky ďalších vrátane detí. Útok poškodil obytné budovy, Južný most, ktorý nesie kyjevské metro, kláštor, hypermarket Epicentr a stanicu rýchlej lekárskej pomoci a narušil dopravu. Zelenskyj aj minister zahraničných vecí Sybiha spájajú útok s bezprostredne predchádzajúcimi rokovaniami a s nedávnym vyjadrením amerického vyslanca Witkoffa o Putinovi ako „humanistovi“.
-
Rusko organizuje „telemost“ na diskreditáciu ukrajinskej armády a zmiernenie európskej podpory
Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko organizuje medzinárodný propagandistický „telemost“ v aplikácii Zoom. Podľa GUR má mať za cieľ odviesť pozornosť od vojnových zločinov a humanitárnej krízy v okupovaných Oľškach, diskreditovať ukrajinské ozbrojené sily a oslabiť podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie. Podujatie sa má konať 22. októbra 2026 o 15:00 a zapojiť predstaviteľov 80 krajín.
-
23 kongresmanov žiada Trumpa, aby dal Ukrajine Starlink na útoky na ruské raketové odražadlá
Skupina 23 členov Snemovne zastupcovov USA pod vedením Joa Wilsona poslala prezidentovi Donaldu Trumpovi list s výzvou, aby požiadal Elona Muska o umožnenie používania Starlink na útoky proti ruským raketovým odražadlám. Žiadosť prichádza po tom, čo SpaceX obmedzila rýchlosť vojenského balíka Starshield v Ukrajine, čo narušilo komunikáciu a činnosť drónov na fronte. Zodpovednosť za toto obmedzenie zostáva sporná.
-
Pavel: dieselová dohoda USA a Ruska zhoršila šance na prímerie
Český prezident Petr Pavel sa domnieva, že dohoda USA s Ruskom o dodávkach diesla oslabila tlak sankcií на Moskvu й позбавила ju blízkeho prímeria. Podľa neho zMOSCOWY dohodu možno označiť za chybu, ktorá dáva Rusii nádej obideť Európu a Ukrajinu, preto vyzýva na aktívnejšiu účasť Európy v rokovaniach.
-
Ukrajina a Rusko sa dohodli na humanitárnej operácii v Oľškach
Ukrajina a Rusko sa dohodli na lokálnom prímerí v ukrajinskom okupovanom meste Oľšky na Chersonščyny. Domovlenosť má zabezpečiť dodávku pomoci a bezpečný odchod civilistov cez koridor. V meste zostáva približne 2 000 ľudí, takmer 50 z nich sú deti.
-
Zelenskij varuje pred ďalším ruským postupom po odovzdaní miest na Donecku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij uviedol, že odovzdanie Slovianska, Kramatorska a Družkivky Rusku by vytvorilo hrozbu ďalšieho postupu smerom k Dniperskej oblasti. Podľa neho by sa ruské vojsko mohlo posúvať k Pavlohradu a Dnepru, zatiaľ čo Ukrajina by stratila silne opevnenú líniu obrany.
-
Zelensky: Trump môže prinútiť Putina k rokovaniam, no Ukrajina potrebuje rakety a zachovanie sankcií
Volodymyr Zelensky povedal, že Donald Trump môže urýchliť ukončenie vojny tým, že na Vladimíra Putina uplatní rovnaký tlak a rétoriku, akú používa voči Ukrajine. Ukrajina podľa neho potrebuje od spoločníkov najmä účinnejšie raketu protivzdušnej obrany a zachovanie sankcií proti Rusku. Zároveň odкинув тврдження Дональда Трампа, že Ukrajina zodpovedná za rast cien diesla v Spojených štátoch.
-
Pentagón poprel obmedzenie Starshield pre Ukrajinu; Hegseth uviedol, že USA nevydali žiadny príkaz
Minister obrany USA Pete Hegseth 20. októbra vyhlásil, že Spojené štáty nevydali žiadne pokyny na obmedzenie satelitnej služby Starshield pre Ukrajinu. Obmedzenie rýchlosti pripojenia ukrajinských zariadení k Starshieldu, známe od 14. októbra, narušilo viaceré vojenské misie a vyvolalo spor o to, kto ho nariadil – médiá pripisujú zodpovednosť Elonovi Muskovi, Bielemu domu alebo ich kombinácii, zatiaľ čo Trump, Hegseth a Rubio akúkoľvek úlohu Washingtonu popreli.
-
Rusko zaútočila na Ukrajinu 186 dronmi a raketami „Iskander-K“
Ruské sily útočili počas noci z 20. na 21. októbra na Ukrajinu raketami „Iskander-K“ a 186 údernými dronmi. Ukrajinská protivzdušná obrana do 08:30 zostrelila alebo potlačila 150 dronov, no úder zasiahol viacero energetických, obytných, vzdelávacích a komerčných objektov. V Kyjive a Korotiči si útok vyžiadali štyri obete, v šiestich oblastiach boli zaznamenané výpadky elektriny.
-
Merz: Kapitulácia Ukrajiny neprichádza do úvahy, Nemecko podporuje Kyjev pre vlastnú bezpečnosť
Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz 21. októbra na Berlínskom globálnom dialógu vyhlásil, že kapitulácia Ukrajiny vo vojne s Ruskom vrátane bezpodmienečnej kapitulácie je vylúčená. Zároveň uviedol, že Nemecko a ďalšie európske krajiny sú kedykoľvek pripravené na rokovania, a ruskú dezinformáciu a hybridné útoky označil za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť Nemecka. Merz tiež informoval o určitom pokroku na rokovaniach v Osle, ktoré sa 20. októbra uskutočnili za účasti prezidenta Volodymyra Zelenského a amerického vyslanca Steva Witkoffa.
-
Marco Rubio: Ukrajina by dnes neexistovala bez americkej pomoci
Americký štátny tajomník Marco Rubio uviedol, že Ukrajina by dnes neexistovala bez miliárd dolárov americkej pomoci poskytovanej od administrácie Bidena. Vyzdvihol tiež hrdstvo ukrajinských vojakov a reagoval na otázky o údajnom obmedzení služieb Starlink a výhradách Ukrajiny k podpore zo strán USA.
-
Witkoff sa s Putinom rokoval o vojne na Ukrajine, Moskva je v novembri pripravená na ďalšie rokovania
Americký špeciálny vyslanec Steve Witkoff sa 21. októbra v Sankt-Petermburgu stretol s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Rokovanie sa venovalo najmä vojne na Ukrajine a možnosti obnovenia americko-rusko-ukrajinských rokovaní. Po зустрічіach v Oslu a Sankt-Petermburgu Witkoff uviedol, že rokovania budú pokračovať na technickej úrovni.
-
V Osle sa 20. októbra stretli Zelenskyj, Witkoff, Støre a Stubb; Witkoff pocestuje za Putinom
V utorok 20. októbra sa v Osle uskutočnili rozhovory o ukončení vojny proti Ukrajine za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa (ktorý sa zúčastnil osobne) a zaťa Donalda Trumpa Jareda Kushnera (ktorý sa pripojil na diaľku pre chorobu), nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho, fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a zástupcov skupiny E4, EÚ a NATO. Účastníci rokovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu vrátane členstva v NATO, článku 5 a jeho zjednodušenej verzie, o územných otázkach, sankciách, obnove po vojne a európskom bezpečnostnom poriadku. Witkoff má podľa Støreho 21. októbra odcestovať do Petrohradu na stretnutie s ruským vedením a odovzdať mu návrhy vypracované v Osle.
-
Vance: Ukrajina by nemala vstúpiť do NATO a má prestať s údermi na ruskú energetiku
Americký viceprezident J.D. Vance v rozhovore pre 2WAY TONIGHT vyhlásil, že Ukrajina je partnerom Spojených štátov "v určitom zmysle", nemala by vstúpiť do NATO a musí prestať s útokmi na ruské energetické objekty a zariadenia na výrobu nafty, ktoré podľa neho zvyšujú ceny energií pre Američanov. Vanceove vyjadrenia prichádzajú na pozadí stupňujúceho sa napätia medzi Kyjevom a Bielym domom vrátane Trumpových výhrôz zastavením zdieľania spravodajských informácií a kritiky prezidenta Zelenského.
-
Zelenskyj a Rubio rokovali o protiraketovej obrane, včasnom varovaní a obnovení služieb Starlink
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americký minister zahraničných vecí Marco Rubio absolvovali 20. októbra telefonický rozhovor. Tri hlavné témy boli zaistenie interceptora proti balistickým raketám, včasné varovanie pred ruskými údermi a obnovenie služieb Starlink a Starshield, ktoré Ukrajina využíva na vojenskú komunikáciu. Zelenskyj opísal rozhovor ako vecný a konštruktívny, zatiaľ čo Rubio počas návštevy Indie novinárom povedal, že politika USA voči Ukrajine sa nezmenila, problémy s varovaním boli technické a meškania v dodávkach interceptorov nie sú politicky motivované.
-
Rusko po úprave zákazu obnovilo vývoz diesla do Turecka a Brazílie
Rusko po uvolnení vývozného zákazu začalo znova dodávať naftu do Turecka a Brazílie. Export uľahčila dočasná licencia amerického finančného úradu OFAC, vydaná po telefónate Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom. Kyjev tento krok kritizuje ako oslabenie sankčnej politiky voči Rusku.
-
Prieskum: dôvera Ukrajincov v Zelenského po americkom tlaku prudko vzrástla, mesačný priemer sa nezmenil
Prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KMIS) z 8.–16. októbra ukázal, že Zelenskému dôveruje 54 % a nedôveruje 41 % Ukrajincov – rovnako ako koncom augusta a začiatkom septembra. V priebehu prieskumu však dôvera prudko stúpla: z 43 % (8.–9. októbra) na 57 % (10.–16. október). Riaditeľ KMIS Anton Hrušecký to pripisuje efektu „zomknutia okolo vlajky" v reakcii na americký tlak po oznámení „dízelovej dohody" a pozastavení sankcií podľa zákona Lindseyho Grahama.
-
Dôvera Ukrajincov k Volodymyrovi Zelenskému stúpla po dohode o ruskej nafte
Po dohode USA a Ruska o uvoľnení sankcií voči ruskej nafte stúpol podiel Ukrajincov, ktorí dôverujú prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. V prieskume KIIS sa dôvera zvýšila zo 43% na 57%, kým nedôvera klesla zo 52% na 39%.
-
Kallas: USA sa počas posledných 1,5 roka tlačili na Ukrajinu, aby kapitulovala
Kaja Kallas vyhlásila v Európskom parlamente, že americkí vyjednávatelia približne 1,5 roka podporovali snahu o kapituláciu Ukrajiny na podmienkach Volodymyra Putina. Podľa nej Ukrajina nekapitulovala vďaka európskej podpore, Európa by preto mala podporu pokračovať a браť priamač na vyjednávaní o mieri.
-
Budanov: Dobropillia zostáva pod ukrajinskou kontrolou
Kirill Budanov 20. októbra vyhlásil, že Dobropillia v Doneckej oblasti zostáva pod ukrajinskou kontrolou, a odmietol tvrdenia o jej zajatí ruskými vojskami. Zároveň obvinil generála Andreja Ivanaieva, veliteľa ruského zoskupenia „Centrum“, zo zavádzania Vladimira Putina. Podľa Budanova prebiehali náročné rokovania o dosiahnutí trvalého mieru.