Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny je ústredným výkonným orgánom zodpovedným za formovanie a vykonávanie zahraničnej politiky krajiny. Vedie ho minister zahraničných vecí, ktorý je členom kabinetu ministrov Ukrajiny. Ministerstvo koordinuje ukrajinské diplomatické misie v zahraničí, vedie rokovania so zahraničnými partnermi a poskytuje konzulárne služby ukrajinským občanom v zahraničí.
-
Humanitárna pausa v Oleškach umožnila evakuovať takmer 800 ľudí, Rusko її využilo na vojenské prípravy
Dočasné prímerie v okupovaných Oleškach umožnilo dodať humanitárnu pomoc a evakuovať takmer 800 ľudí. Ukrajinský generálny štáb však uviedol, že ruské vojská počas paúzy rotovali jednotky, posilňovali pozície a zvyšovali logistiku. Ukrajina navrhla predĺžiť prímerie, ale Moskva návrh odmietla.
-
Ukrajina odmietla obvinenia Mali a Nigru a vyzvala sa na dialóg
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo tvrdenia Mali a Nigru, že Ukrajina podporuje nelegalné ozbrojené skupiny či zasahuje do vnútorných záležitostí krajín Sahelu. Podľa MZV sa ani jedna z týchto krajín neposkytla s dôkazmi, ktoré by tvrdenia podporili. Ukrajina zároveň vyjadrila ochotu prerokúvať konkrétne obavy na základe faktov, vzájomnej úcty a medzinárodného práva.
-
Zelensky je pripravený stretnúť Putina v Turecku, Putin môže zdvihnúť telefón
Volodymyr Zelensky vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa s Vladimírom Putinom v Turecku, ak sa podarí zorganizovať stretnutie. Ruský poradca Jurij Ušakov uviedol, že Putin môže odpovedať na telefonické volanie prezidenta Ukrajiny, a запrosil Zelenského priamo do Moskvy, ak chce s Putinom hovoriť.
-
Humanitárna misia do okupovaných Olesiek pokračuje bez porušenia prímeria
Lokálne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou umožnilo rozminovanie ciest a prípravu humanitárneho konvoja do okupovaných Olesiek na Chersonskej oblasti. Cielom misie je dodať potraviny a lieky obyvateľom a umožniť bezpečný odchod tým, ktorí chcú mesto opustiť. Po 54 hodinách nebolo zaznamenané žiadne porušenie dohodnutí.
-
Poľsko transferuje Ukrajine dva bojové lietadlá MiG-29
Poľsko sa rozhodlo odovzdať Ukrajine dva ruské stíhače MiG-29 v rámci nového balíka vojenskej pomoci v hodnote približne 50 miliónov eur. Jeden z lietadiel dosiahol koniec životnosti a môže poslúžiť ako zdroj náhradných dielov, druhé zostáva schopné letu. Podľa správ sú súčasťou balíka tiež artilerijské munície, náboje pre kanóny F-16 a rakety pre Piorun.
-
Fínski a nórsky premiér telefonovali s Putinom o vojnu na Ukrajine
Prezident Fínska Alexander Stubb a premiér Nórska Jonas Gahr Støre sa 27. októbra iniciatívne telefonovali s Volodymyrom Putinom o vojne Ruska proti Ukrajine. Rozhovor pokračoval v ich stretnutí v Osle 20. októbra a podľa ich hodnotenia je Rusko vážne naladené na stretnutie pracovných skupín v Abú Zabí. Závisí však od postoju USA.
-
Tria morské drony potopili loď CONTSHIP JET, všetkých 18 členov posádky zachránili
Tria morské bezposádkové drony útočili 28. októbra 2026 na liberijský kontejnerovú loď CONTSHIP JET v výlučnej ekonomickej zóne Bulharska v Černom mori. Loď sa neskôr potopila, pričom všetkých 18 členov posádky, vrátane štyroch Ukrajincov, zachránili bez zranení a úmrtí. Zodpovednosť za útok zostala neustálená.
-
Južná Kóreia čiastočne odvolala osem diplomatov z Ukrajiny
Južná Kóreia čiastočne odvolala osem diplomatických pracovníkov z Ukrajiny pre spor o zverejnení informácie o odovzdaní dvoch Severokóreanov. Rozhodnutie oznámil 27. októbra 2026 minister zahraničných vecí Čo Hjon. Kľúčoví pracovníci ambasády zostali v Ukrajine a Južná Kóreia zdôrazňuje, že jej širšia podpora Ukrajiny sa nemení.
-
Poľské regióny pozastavili spoluprácu s Lvovom a Lvovskou oblasťou
Poľské orgány reagovali na rozhodnutie Lvovskej obecnej rady z 20. októbra vyhlásiť rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády, Romana Šukhevyča a Olega Oľžiča. Mestská rada v Przemyšli jednomyľne pozastavila spoluprácu so Lvovom, zatiaľ čo regionálny sejmik v Lublinskom voivodstve jednomyľne ukončil dohodu so Lvovskou oblasťou.
-
Komisia OSN: útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infrastruktúru sú vojnové zločiny
Nezávislá medzinárodná komisia OSN označila systematické útoky Ruska na energetickú infrastruktúru Ukrajiny za vojnové zločiny a zločiny proti ľudstvu. Podľa komisie zodpovedali za škodlivу державну politiku, яка мала позбавити cylindrom важливих услуг. Komisia takisto zistila obchodovanie ľuďmi pri nútenom verbovaní mužov z 29 krajín do ruských ozbrojených síl.
-
Moldavsko zvažuje presun ukrajinských hraničných priechodov na svoje územie
Moldavské úrady zvažujú presun ukrajinských kontrolných hraničných bodov na moldavské územie, aby znížili riziká spojené s ruskými útokmi na ukrajinské pohraničné oblasti. Moldavsko už stiahlo svojich príslušníkov a colníkov zo štyroch priechodov na Ukrajine a rokovalo s Kyjevom o presune ukrajinských hraničnych strážcov za účelom spoločnej kontroly.
-
Ľvovská obecná rada vyhlásila rok 2027 za rok UPA, Romana Šukhevyča a Oľha Oľžyča, čo vyvolalo ostrú kritiku Poľska
Ľvovská obecná rada schválila vyhlásenie roku 2027 za rok Ukrinskej povstaneckej armády, jej veliteľa Romana Šukhevyča a poety Oľha Oľžyča. Poľské úrady завалили rozhodnutie kritikou, poľský minister zahraničných vecí podpísal návrh na zaradenie jeho iniciátora Sviatoslava Šeremetu na zoznam nežiaducich osôb a MZV Ukrajiny označilo krok za kontrolproduktívny pre bilaterálne vzťahy.
-
Poľsko zakázala vstup do schengenskej zónu svjatoslavovi Šeremetovi
Poľsko zakázalo vstup a pobyt v schengenskej zóne Sviaťoslavovi Šeremetovi na päť rokov, do 20. októbra 2031. Zákaz súvisí s jeho úlohou pri iniciovaní rozhodnutia Ľvovskej ob oblastnej rady označiť rok 2027 za rok Romana Šukhevyča, Ukrajinskej povstaneckej armády a Olega Olžiča.
-
Pina Picierno začala hladovku na podporu obyvateľov okupovaných Olefiek
Pina Picierno, podpredsedníčka Európskeho parlamentu, začala 20. októbra hladovku, aby upozornila medzinárodnú verejnosť na humanitárnu krízu v okupovaných Olefiekach na Chersonščiine. Požiadala o okamžité humanitárne premenie, prístup k potravinám a liekom a bezpečnú evakuáciu civilistov. Podľa nej sú v meste tisíce ľudí bez pravidelného prístupu k základnej pomoci, zatiaľ čo evakuáciu komplikuje zamínované územie.
-
Rusko v noci 13.–14. októbra podniklo rozsiahly kombinovaný úder na Ukrajinu 39 balistickými raketami a 128 dronmi
Rusko v noci z 13. na 14. októbra zaútočilo na Ukrajinu masívnym kombinovaným úderom 39 balistickými raketami a 128 útočnými dronmi, pričom hlavnými cieľmi boli energetická a kritická infraštruktúra v Kyjeve, Kyjevskej a Charkovskej oblasti. Pri útoku boli zasiahnuté všetky tri kyjevské teplárne TEC vrátane TEC-4, vplyv na rozvodnú sieť pocítilo najmenej 600 000 ľudí bez elektriny. V Kyjeve prišli o život najmenej traja ľudia (podľa niektorých zdrojov štyria) a vyše 20 osôb utrpelo zranenia. Útok sa uskutočnil dva dni po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil „energetické prímerie“; Zelenskyj vyzval USA na uplatnenie sankcií podľa Grahamovho zákona a dodávky ďalších rakiet Patriot.
-
Drony v noci na 13. októbra zasiahli dve obchodné lode pri pobreží Bulharska, jedna sa potopila
Počas noci z 12. na 13. októbra 2026 zaútočili drony v Čiernom mori pri bulharskom pobreží na dve obchodné lode. Maltský nákladný čln CHELSEA 3, registrovaný v Odesi a vlastnený ukrajinským majiteľom, zasiahli tri drony približne 18 námorných míľ (asi 33 km) východne od mesta Byala; všetkých 15 členov posádky evakuovali do prístavu Varna, päť utrpelo ľahké zranenia. Druhá loď sa potopila asi 17 nm východne od Krapetsy, pričom záchranári vytiahli jedného člena posádky a 11 ďalších zostáva nezvestných. Bulharský premiér Rumen Radev oznámil, že predvolá ruskú veľvyslankyňu Eleonoru Mitrofanovú, a zároveň vyhlásil, že momentálne neexistujú jednoznačné dôkazy o pôvode dronov.
-
Ruský dron zasiahol budovu Národnej akadémie vied v centre Kyjeva, zahynuli najmenej dvaja ľudia
Ruský reaktívny dron 28. septembra 2026 zasiahol budovu Prezídia Národnej akadémie vied Ukrajiny na Volodymyrskej ulici v Ševčenkovskom rajóne Kyjeva. Pri útoku zahynula aspoň jedna žena a neskôr bolo z trosiek vyprostené druhé telo, medzi zranenými sú aj deti. Útok vyvolal ostré odsúdenie zo strany Európskej komisie, Francúzska, Nemecka, Estónska, Moldavska a Rady Európy.