Fínsky prezident a nórsky premiér telefonovali s Putinom po dohode s Ukrajinou
Alexander Stubb a Jonas Gahr Støre sa po dohode s Volodymyrom Zelenským 27. októbra uskutočnili 90-minútový telefonát s Vladimírom Putinom. Po rozhovore informovali ukrajinského prezidenta a poslali mu ukrajinskú pozíciu k budúcim rokovaniam. Støre však považuje spokojnosť Putina za prejav ochoty rokovať, nie dôkaz jeho pripravenosti dospieť k mierovej dohode.
Hlavné body
- Alexander Stubb a Jonas Gahr Støre telefonovali s Vladimírom Putinom 27. októbra 2026.
- Rozhovor trval 90 minút a bol dohodnutý s Volodymyrom Zelenským.
- Стубб і Стьоре узгодили з Києвом теми та передали Путіну позицію України щодо майбутніх переговорів.
- Після розмови Стубб і Стьоре поінформували Зеленського про її перебіг.
- Дзвінок назвали продовженням зустрічі в Осло 20 жовтня 2026 року.
- Стьоре не переконався, що Путін готовий укласти мирну угоду.
- Дзвінок спричинив найбільший розкол серед severnejších spojencov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Prečo je to dôležité
Telefonát ukázal snahu Euróky bezprostredne ovplyvňovať mierový proces namiesto toho, aby zostala len pozorovateľom. Zároveň prehĺbil spor o to, kto má Európu zastupovať a či kontakt s Moskvom pomôže dosiahnuť mier. Ukrajinskú pozíciu pritom pred samotným rozhovorom dohodli s Kyjevom a následne odovzdali Putinovi. Støre však považuje spokojnosť Putina skôr za signál ochoty rokovať než za dôkaz pripravenosti uzavrieť mierovú dohodu.
Čo sa stalo
Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre niekoľko mesiacov tajne pripravovali telefonický rozhovor s Vladimírom Putinom. Po konzultáciách s Volodymyrom Zelenským ho 27. októbra uskutočnili. Rozhovor trval približne 90 minút, pričom strany striedavo prezentovali pripravené stanoviská bez prerušovania. Lídri pred rozhovorom dohodli s Kyjevom témy a Putinovi odovzdali ukrajinskú pozíciu k budúcim rokovaniam. Po ukončení telefonátu informovali Zelenského o jeho priebehu a označili ho za pokračovanie stretnutia v Osle z 20. októbra. Jedným z cieľov bolo posilniť európsky hlas v rokovaniach a overiť psychický stav Putina. Støre považuje Putina počas rozhovoru za racionálneho, no podľa neho rozhovor nepotvrdil ochotu Kremľa досяhnути kompromisu.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá zdôrazňujú, že telefonát neprebehol bez zapojenia Kyjeva: témy sa dohodli s Ukrajinou, ktorá následne získala informácie o priebehu rozhovoru. Hlavný dôraz kladú na to, že európski lídri chceli priamo prezentovať ukrajinskú pozíciu a zabezpečiť, aby sa pri americko-ruských rokovaniach nezabudlo na záujmy Ukrajiny a Európskej únie.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
V medzinárodnom kontexte je telefonát spájaný s obnovením priamych kontaktov Donalda Trumpa s Putinom, ukončením americkej finančnej pomoci Kyjevu a účasťou Stephena Witkoffa v kontaktoch s Moskvou. Støre pri tom hodnotí Putina ako racionálneho, ale сумkuje, že je pripravený na mierovú dohodu. Prístup Európy nie je jednotný: časť lídrov požaduje priamy dialóg s Moskvou, kým estónsky premiér Kristen Michal odmieta, aby Európa vystupovala ako sprostredkovateľ alebo vyjednávala s diktátorom.
V čom sa spravodajstvo líši
Európske vlády sa sporia o to, kto má zastupovať Európu v budúcich rokovaniach a či priama interakcia s Putinom vôbec prispieva k dosiahnutiu mieru. Súčasne sa šírilo tvrdenie, že Putin počas telefonátu predniesol skandinávskym lídromhistorickú „lekciu“. Európski úradníci to popierali a považovali za ruskú interpretáciu, ktorá mala Európanov ponižovať; Støre správu nepotvrdil.
Súvislosti
Stubb a Støore niekoľko mesiacov tajne pripravovali telefonát, ktorý označili za pokračovanie stretnutia v Osle 20. októbra. Po návrate do Bieleho domu Donald Trump obnovil priame kontakty s Putinom a ukončil finančnú pomoc USA Kyjevu. Európski lídri sa obávali, že rokovania USA a Ruska nebudú dostatočne zohľadňovať záujmy Európskej únie, Ukrajiny ani ďalších európskych partnerov. Podľa správ sa roku 2025 spomalil proces rokovaní o Ukrajine aj v dôsledku vojny USA s Irénom.