Šéf českej tajnej služby varoval pred možnými ruskými operáciami proti štátom NATO podporujúcim Ukrajinu
Generálny riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka na parlamentnej bezpečnostnej konferencii varoval, že Rusko by v najbližších mesiacoch mohlo podniknúť rizikovejšie operácie proti členským štátom NATO, ktoré podporujú Ukrajinu. Ako možné ciele uviedol objekty pomoci Kyjevu a sklady zbraní, v krajnom prípade aj obmedzenú vojenskú operáciu proti jednému zo susedných štátov Aliancie. Veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe Alexus Grinkevich predstavil trojstupňovú odpoveď na prípadný ruský útok a vysoký predstaviteľ NATO uviedol odhad septembrových strát ruskej armády na Ukrajine.
Hlavné body
- Michal Koudelka 12. októbra na parlamentnej bezpečnostnej konferencii varoval, že Rusko by v najbližších mesiacoch mohlo eskalovať operácie proti štátom NATO podporujúcim Ukrajinu.
- Medzi možné scenáre zaradil sabotáže objektov pomoci Kyjevu, údery dronov či rakiet na sklady zbraní a v krajnom prípade obmedzenú vojenskú operáciu proti jednému susednému členovi NATO.
- Koudelka zdôraznil, že obmedzenú vojenskú operáciu nepovažuje za bezprostrednú hrozbu a jeho služba nemá konkrétne informácie o priamej hrozbe pre Česko.
- Podľa Koudelku Rusko v súčasnosti sústredí všetky svoje sily na Ukrajine a zostáva najväčšou vonkajšou bezpečnostnou hrozbou pre Česko.
- Veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe Alexus Grinkevich predstavil v Varšave stratégiu s troma zložkami: zablokovanie postupu, oslabenie nepriateľských síl a zničenie ich schopnosti pokračovať v boji.
- Vysoký predstaviteľ NATO odhadol septembrové straty ruskej armády na Ukrajine na viac ako 50-tisíc mŕtvych a zranených, z toho asi 28-tisíc mŕtvych.
Prečo je to dôležité
Verejné varovanie šéfa spravodajskej služby členského štátu NATO rozširuje vnímanú podobu rizika zo strany Moskvy nad rámec hybridných operácií až po možnú obmedzenú vojenskú akciu proti susednému členovi Aliancie. Zároveň najvyšší veliteľ NATO v Európe verejne načrtol, ako by Aliancia reagovala vrátane úderov na ciele hlboko za frontovou líniou. Zverejnené odhady vysokých septembrových strát ruskej armády ilustrujú mieru opotrebovania, ktoré Moskva na Ukrajine znáša.
Čo sa stalo
Generálny riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka vystúpil 12. októbra na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii v českom parlamente s varovaním, že Rusko by v najbližších mesiacoch mohlo podniknúť nebezpečnejšie operácie proti štátom NATO podporujúcim Ukrajinu. Medzi možnými scenármi uviedol sabotáže zariadení spojených s pomocou Kyjevu, údery dronov alebo rakiet na sklady zbraní určených pre Ukrajinu a v krajnom prípade obmedzenú vojenskú operáciu proti jednému zo susedných členov Aliancie. Zdôraznil, že tento scenár nepovažuje za bezprostrednú hrozbu, pretože Rusko v súčasnosti sústredí svoje sily na Ukrajine, a jeho služba nemá konkrétne informácie o priamej hrozbe pre Česko. Podľa neho cieľom ruskej hybridnej činnosti je oslabenie jednoty Aliancie a Moskva zostáva najväčšou vonkajšou bezpečnostnou hrozbou pre Česko. Český premiér Andrej Babiš na Koudelkovo vystúpenie reagoval odporúčaním, aby si šéf kontrarozviedky zopakoval motto BIS Audi, vide, tace, a zdôraznil, že spravodajské informácie smerujú predovšetkým vláde. Bývalý český minister zahraničných vecí Jan Lipavský s Babišovým hodnotením nesúhlasil a uviedol, že premiér by mal krajinu skôr brániť pred ruským vplyvom. Na osobitnom podujatí v tej istej téme veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe Alexus Grinkevich predstavil stratégiu reakcie na prípadný ruský útok v troch zložkách: zablokovanie postupu, oslabenie nepriateľských síl a zničenie ich schopnosti pokračovať v boji, a to aj údermi na ciele hlboko za frontovou líniou. Vysoký predstaviteľ NATO zároveň odhadol septembrové straty ruskej armády na Ukrajine na viac ako 50-tisíc mŕtvych a zranených, z čoho smrteľné straty mohli dosiahnuť približne 28-tisíc.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Slovenský a český kontext sa v správe premieta cez geopolitickú polohu oboch krajín, ktoré susedia s Ukrajinou a podieľajú sa na podpore Kyjeva, čím sa radia medzi priame potenciálne ciele ruského tlaku opísaného v správe. Téma je vnímaná aj cez bezpečnostnú diskusiu v Česku, kde Koudelkovo verejné varovanie vyvolalo polemiku s premiérom Andrejom Babišom o tom, ako nakladať s citlivými spravodajskými informáciami, a kde bývalý minister zahraničných vecí Jan Lipavský vyzval na aktívnejší postoj voči ruskému vplyvu. Zároveň verejné vystúpenie najvyššieho veliteľa NATO v Európe Alexusa Grinkevicha naznačuje, že Aliancia otvorenejšie komunikuje parametre možnej odpovede vrátane úderov hlboko za frontovou líniou.
V čom sa spravodajstvo líši
Koudelka varoval, že Rusko pripravuje rizikovejšie operácie proti štátom NATO podporujúcim Ukrajinu, zatiaľ čo Moskva — ako sa uvádza v správe — verejne tvrdí, že neplánuje útočiť na žiadnu európsku krajinu a opakovane popiera svoju účasť na sabotážach a hybridných operáciách. Zároveň Koudelka opísal obmedzenú vojenskú operáciu proti susednému členskému štátu NATO ako jeden zo scenárov, no súčasne výslovne uviedol, že ho nepovažuje za bezprostrednú hrozbu a že jeho služba nemá konkrétne informácie o priamej hrozbe pre Česko, čo kontrastuje so širším rámcom rastúceho rizika v jeho vystúpení.
Súvislosti
Česká polícia v roku 2024 uviedla, že považuje účasť dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky (GRU) na výbuchoch v skladoch munície vo Vrběticiach v roku 2014, pri ktorých zahynuli dvaja ľudia, za preukázanú. Ruský prezident Vladimir Putin sa v októbri na zasadnutí Valdajského diskusného fóra vyjadril, že Rusko neplánuje útok na žiadnu európsku krajinu a má záujem o mierové spolunažívanie. Americké ministerstvo obrany 1. októbra oznámilo vyslanie približne 40 príslušníkov námornej pechoty do priestoru Baltského mora v rámci misie NATO Baltic Sentry na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry. Agentúra Bloomberg 5. októbra informovala, že najvyšší veliteľ NATO v Európe Alexus Grinkevich predstaví vo Varšave stratégiu s názvom „Victory Theory“, ktorá počíta s rýchlym odrazením prípadného ruského útoku na východnom krídle s využitím nových technológií.