Zverejnené · Aktualizované

URIF schválil balík investícií nad 60 miliónov dolárov do energetiky, kritických nerastov a dvojakého využitia

Americko-ukrajinský rekonštrukčný investičný fond (URIF) schválil svoj doteraz najväčší balík investícií – viac ako 60 miliónov dolárov vlastných prostriedkov do nových projektov v oblasti energetiky, kritických nerastov a dvojakého využitia. Projekty by mali pritiahnuť až miliardu dolárov od tretích strán. Súčasťou balíka je spoločná investičná platforma s firmou BGV Group Management na ťažbu vzácnych zemín, uránu, berýlia a zirkónu, investícia do komunitných energetických hubov a spolu s DFC dlhové financovanie systému batériového záložného napájania DTEK s kapacitou 200 MW / 400 MWh.

Hlavné body

  • URIF schválil investičný balík nad 60 miliónov USD z vlastných prostriedkov – najväčší od svojho vzniku.
  • Očakáva sa prilákanie až 1 miliardy USD od súkromných investorov tretích strán.
  • Spolu s BGV Group Management vznikne platforma na investície do ťažby vzácnych zemín, uránu, berýlia a zirkónu.
  • Prvá dohoda v kritických nerastoch: asi 30 miliónov USD do spoločnej platformy s BGV Group (zakladateľ Hennadij Butkevyč, spoluvlastník siete ATB).
  • Spolu s DFC poskytne URIF dlhové financovanie DTEK na systém batériového záložného napájania 200 MW / 400 MWh na šiestich lokalitách.
  • Záložný systém DTEK je už v prevádzke a dokáže napájať zhruba 600 000 domácností až dve hodiny.
  • Schválenie prišlo rok od spustenia fondu; USA a Ukrajina vložili po 75 miliónov USD do základného kapitálu 150 miliónov USD.

Prečo je to dôležité

Ide o najväčší balík investícií URIF od jeho vzniku a zároveň o prechod od inštitucionálneho budovania k reálnym obchodom. Balík spája tri strategické priority – ťažbu kritických nerastov (vzácne zeminy, urán, berýlium, zirkón), decentrálne komunitné energetické huby a batériové záložné systémy na stabilizáciu siete pri ruských útokoch – a kombinuje vlastné prostriedky URIF s dlhovým financovaním DFC. Sľubuje pritiahnuť až miliardu dolárov od súkromných investorov; DFC navyše spolu s MIGA pracuje na mechanizme poistného krytia vojnových rizík, čo má ďalej znížiť riziko súkromného kapitálu.

Čo sa stalo

Americko-ukrajinský rekonštrukčný investičný fond (URIF) schválil svoj doteraz najväčší investičný balík: viac ako 60 miliónov dolárov vlastných prostriedkov smeruje do nových projektov v oblasti energetiky, kritických nerastov a dvojakého využitia. Fond očakáva, že schválené projekty prilúţú až miliardu dolárov dodatočného kapitálu od tretích strán.

Spolu s ukrajinskou spoločnosťou BGV Group Management vytvorí URIF investičnú platformu pre rané ťažobné projekty v rôznych regiónoch Ukrajiny. Platforma sa spočiatku zamera na identifikované loţiská vzácnych zemín, uránu, berýlia a zirkónu – všetky sú na americkom zozname kritických nerastov. BGV Group zaloţil miliardár Hennadij Butkevyč, spoluvlastník siete supermarketov ATB. Prvá dohoda v sektore kritických nerastov predstavuje investíciu zhruba 30 miliónov dolárov do tejto spoločnej platformy.

V energetike URIF investuje do projektu distribuovanej kombinovanej výroby tepla a elektriny, ktorý počíta s výstavbou a prevádzkou komunitných energetických hubov – po spustení majú zásobovať tisícky domácností vrátane komunít, kde vojna sťažuje prístup ku kritickým energetickým sluţbám. Spolu s americkou korporáciou pre rozvojové financovanie (DFC) URIF poskytne dlhové financovanie projektu DTEK na systémy batériového záloţného napájania s kapacitou 200 MW / 400 MWh na šiestich lokalitách. Tento systém je uţ v prevádzke a dokáţe napájať pribliţne 600 000 domácností aţ dve hodiny; DFC uz predtlit poskytlo DTEK póţičku takmer 100 miliónov dolárov, pričom nový balík túto sumu dopĺňa a zároveň garantuje DTEK prístup ku kapitálu v prípade poškodenia zariadenia ruskými údermi.

Schválenie prišlo rok od spustenia URIF, ktorý vznikol na základe dohody o nerastoch podpísanej 30. apríla 2025 z iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ukrajina a USA doň vtedy každá vloţili po 75 miliónov dolárov do základného kapitálu 150 miliónov dolárov.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinskú stranu k schváleniu projektov verejne komentoval námestník ministra hospodárstva a životného prostredia Yehor Perelyhin, ktorý zdôraznil vysoký význam kaţdého projektu pre Ukrajinu aj Spojené štáty a dôraz na energetickú odolnosť, budovanie nových hodnotových reťazcov v kritických nerastoch a posilnenie výroby technológií dvojúčelového využitia. Ukrajinské zdroje pripomínajú domáceho partnera – BGV Group Management, ktorú zaloţil miliardár Hennadij Butkevyč, spoluvlastník siete supermarketov ATB – a rámcujú ťaţobnú platformu ako nástroj na tvorbu pracovných miest a prilákanie ukrajinských, amerických a medzinárodných investorov.

Ukrajinské podanie zdôrazňuje aj politicko-procedurálny pôvod fondu: 30. apríla 2025 ho podpísali vtedajšia ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková a americký minister financií Scott Bessent; 8. mája 2025 dohodu ratifikovala Najvyššia rada (338 poslancov zo všetkých frakcií hlasovalo za) a 12. mája 2025 zákon o ratifikácii podpísal prezident Volodymyr Zelenskyj. Pripomína sa aj vlastnícky pomer 50:50 a kontrola Ukrajiny nad pôdou a nerastným bohatstvom, pričom 50 % z prenájmu nových ťaţobných licencií (na 57 nerastov vrátane vzácnych kovov, lítia, titánu, zemného plynu a ropy) smeruje do rekonštrukčného fondu.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Z medzinárodného pohľadu sa balík prezentuje cez americkú zahraničnopolitickú optiku: vychádza z dohody o nerastoch iniciovanej prezidentom Donaldom Trumpom v apríli 2025, pričom DFC a MIGA pracujú na mechanizme poistenia vojnových rizík na zníţenie rizika súkromného kapitálu. Hlava investičnej divízie DFC Conor Coleman uviedol, ţe všetky cieľové nerasty sú na americkom zozname kritických nerastov a sú v súlade s prioritami americkej administratívy. Zdôraznil tieţ, ţe „pre ukrajinský ľud je absolútne nevyhnutné investovať práve teraz“ pred ďalšou zimou.

Projekt batériového záloţného napájania DTEK sa rámcuje technicky a humanitárne (200 MW / 400 MWh, šesť lokalít, napájanie zhruba 600 000 domácností na dve hodiny) a nové financovanie URIF sa prezentuje ako doplnok k uţ dohodnutej póţičke DFC pre DTEK vo výške takmer 100 miliónov dolárov – s garanciou prístupu ku kapitálu v prípade poškodenia zariadenia ruskými údermi. Hlavnými číslami balíka sú „viaczo 60 miliónov dolárov vlastných prostriedkov“ a „aţ 1 miliarda dolárov“ očakávaného súkromného kapitálu tretích strán.

V čom sa spravodajstvo líši

Ukrajinské zdroje (vrátane Ukrinforma, Forbes Ukrajiniu, LIGA.nes, Interfax-Ukrajina či Ukrajinnej pravdy) popisujú celkový objem projektov URIF ako „viac ako 60 miliónov dolárov“, zatiaľ čo podľa Reuters hlava investičnej divízie DFC Conor Coleman uvádza „pribliţne 70 miliónov dolárov“.

Rozporuplné sú aj dátumy prvej investície URIF do ukrajinskej spoločnosti Sine Engineering: jeden zdroj ju datuje do marca 2026, ostatné články a fakty uvádzajú len marec aktuálneho roka bez spresnenia roku.

Niektoré zdroje (napr. APA) vymenúvajú strategické sektory fondu štyri – nerasty, obrana, energetika a infraštrvá – zatiaľ čo iné pridávajú piaty: telekomunikácie.

Súvislosti

URIF vznikol na základe americko-ukrajinskej dohody o nerastoch podpísanej 30. apríla 2025 z iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa s vlastníckym štruktúrou 50:50. Na ukrajinskej strane fond zastupuje Agentúra na podporu partnerstva verejného a súkromného sektora (PPP) pri ministerstve hospodárstva, na americkej strane DFC. Ukrajina a USA kaţdá vloţili 75 miliónov dolárov do základného kapitálu 150 miliónov dolárov. Dohodu 8. mája 2025 ratifikovala Najvyššia rada (338 poslancov za) a 12. mája 2025 ju podpísal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Päť strategických sektorov URIF sú: nerasty, obrana, energetika, infraštruktúra a telekomunikácie. V marci tohto roku fond oznámil svoju prvú investíciu – do ukrajinskej spoločnosti dvojakého vyuţitia Sine Engineering. Dve z nových projektov sú zamerané na posilnenie ukrajinských sietí dodávok elektriny a tepla pred zimou v podmienkach zintenzívnených ruských útokov na kľúčovú infraštruktúru.