Európska komisia navrhne obídenie národných veto pri rozširovaní EÚ
Európska komisia pripravuje balík reforiem, ktorý má obísť právo veta členských štátov pri prijímaní rozhodnutí a pripraviť Úniu na rozšírenie nad 30 členov. Prezidentka Komisie Ursula von der Leyenová ho predstaví budúci týždeň spolu so stratégiou rozšírenia. Návrh by mal urýchliť aj prístupový proces Ukrajiny, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Albánska.
Hlavné body
- Komisia navrhne reformu rozhodovacieho mechanizmu EÚ, ktorá má obísť národné veto členských štátov.
- Prezidentka Komisie Ursula von der Leyenová predstaví plán budúci týždeň spolu so stratégiou rozšírenia.
- Reforma by mala pripraviť EÚ na rozšírenie nad 30 členov bez zmeny Lisabonskej zmluvy.
- Návrh ráta s využitím tzv. mostíkových klauzúl (passerelle clauses), ktoré v niektorých oblastiach nahradia jednomyseľnosť kvalifikovanou väčšinou.
- Kvalifikovaná väčšina by sa mala uplatňovať v širšom okruhu oblastí: sankcie, ľudské práva, obrana a bezpečnosť, boj proti daňovým únikom.
- Pre krajiny, ktoré nechcú stratiť právo veta, návrh počíta s „núdzovou brzdou“ pri ohrození životne dôležitých národných záujmov.
- Prijatie samotnej reformy si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov.
Prečo je to dôležité
Reforma by mala odstrániť možnosť jedného člena EÚ zablokovať kandidátske krajiny v medzistupňoch prístupového procesu, čo sa priamo dotýka aj cesty Ukrajiny do Únie. Ide o najväčšiu zmenu vnútorného fungovania EÚ za uplynulé desaťročie. Zároveň by rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na oblasti sankcií, ľudských práv, obrany a bezpečnosti či boja proti daňovým únikom. Samotné prijatie reformy si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov a očakáva sa, že narazí na odpor.
Čo sa stalo
Európska komisia pripravuje balík reforiem rozhodovacieho mechanizmu EÚ, ktorý má obísť národné veto členských štátov a pripraviť Úniu na rozšírenie nad 30 členov bez zmeny Lisabonskej zmluvy. Prezidentka Komisie Ursula von der Leyenová ho predstaví budúci týždeň spolu so stratégiou rozšírenia. Návrhy počítajú s využitím „mostíkových klauzúl“ (passerelle clauses), ktoré v niektorých oblastiach nahrádzajú jednomyseľnosť hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina by sa mala uplatňovať aj v oblasti sankcií, ľudských práv, obrany a bezpečnosti a boja proti daňovým únikom. Krajiny, ktoré nechcú stratiť právo veta, by mali k dispozícii „núdzovú brzdu“ v prípade ohrozenia životne dôležitých národných záujmov. Reforma môže urýchliť prístupový proces Ukrajiny, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Albánska; štyri „líderske“ kandidátske krajiny – Čierna Hora, Ukrajina, Moldavsko a Albánsko – majú dostať cestovné mapy k členstvu. Noví členovia by prechádzali minimálne desaťročnou skúšobnou lehotou pod zvýšeným dohľadom Bruselu a ešte pred vstupom by sa museli pripojiť k Európskej prokuratúre. Komisia zároveň odložila na 6. októbra predstavenie širšieho posúdenia vplyvu rozšírenia na kľúčové politiky EÚ. Prijatie samotnej reformy si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Všetky dostupné zdroje sú ukrajinské médiá. Ich spravodajstvo sa sústreďuje na dosah reformy na prístupový proces Ukrajiny a na mechanizmus obchádzania národných veto. Ukrajinské texty zdôrazňujú záruky pre súčasné členské štáty („núdzovú brzdu“ pri ohrození životne dôležitých národných záujmov), zastavenie rozširovania po roku 2013 a postoj Komisie, že Ukrajina a Moldavsko sú pripravené otvoriť všetky prístupové klustre. Vyzdvihujú aj úlohu komisárky pre rozšírenie Martu Kosovú a fázovanú integráciu kandidátov do jednotného trhu vrátane prístupu k výskumným programom a spolupráce v oblasti polovodičov, kvantových technológií, biotechnológií či vesmírneho priemyslu. Jeden z ukrajinských zdrojov uvádza, že reformu vedie popredný poradca prezidentky Komisie, bývalý poradca francúzskeho prezidenta Macrona.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa líšia v definícii prahovej hodnoty kvalifikovanej väčšiny: podľa jednej verzie ide o 15 štátov zastupujúcich aspoň 65 % obyvateľov EÚ, podľa inej o 15 štátov zastupujúcich dve tretiny obyvateľov bloku.
Súvislosti
Od vstupu Chorvátska v roku 2013 neprijala Únia žiadneho nového člena. V júni navrhli Nemecko, Francúzsko a ďalšie tri krajiny dočasne obmedziť hlasovacie práva nových členov. Komisia odložila na 6. októbra predstavenie širšieho posúdenia vplyvu rozšírenia na politiky EÚ. Štyri „líderské“ kandidátske krajiny (Čierna Hora, Ukrajina, Moldavsko a Albánsko) majú dostať cestovné mapy k členstvu; prístup Severného Macedónska, Kosova, Bosny a Hercegoviny, Srbska a Turecka je podľa zdrojov zdržanlivý. Balík tiež ráta s tým, že noví členovia prejdú skúšobnou lehotou dlhšou ako desať rokov pod zvýšeným bruselským dohľadom a ešte pred vstupom sa pripoja k Európskej prokuratúre.