Zelenskyj na summite Krymskej platformy oznámil súhlas Ukrajiny s bezpečným prechodom lodí v Čiernom mori

Prečo je to dôležité

Ukrajina tým verejne deklarovala ochotu rokovať o režime bezpečného prechodu v Čiernom mori, čím otvorila priestor na multilaterálnu diplomatickú iniciatívu zahŕňajúcu Egypt, Indiu a Turecko. Blokáda má zároveň tvrdý ekonomický dopad: augustový vývoz obilia klesol 2,5-krát oproti vlaňajšku a podľa odhadu Forbes Ukraine by Ukrajina pri pokračovaní blokády do konca marketingového roka 2026/27 mohla prísť o vyše 5 miliárd dolárov a nedodať približne 24 miliónov ton obilia. Rusko zatiaľ na návrhy cez sprostredkovateľov neodpovedalo a naďalej zintenzívňuje útoky na civilnú námornú dopravu.

Čo sa stalo

Na šiestom summite Medzinárodnej krymskej platformy 23. septembra v New Yorku prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina súhlasila s režimom bezpečného prechodu plavidiel v Čiernom mori a cez sprostredkovateľov čaká na reakciu Moskvy. Zelenskyj povedal, že Egypt, India a Turecko už predložili písomné návrhy týkajúce sa námornej dopravy a potravinovej bezpečnosti a že tieto možnosti sú „na papieri“. Ukrajina je podľa neho pripravená zabezpečiť pokojnú a bezpečnú plavbu a potravinovú bezpečnosť v Čiernom mori, ak Rusko podnikne reálne kroky k deeskalácii. Zelenskyj zároveň navrhol vzájomné zastavenie ohňa v Čiernom mori, ktoré by umožnilo nerušenú prepravu tovaru vrátane poľnohospodárskych produktov.

Na summite Zelenskyj spojil rast svetových cien energií a potravín s ruskou okupáciou Krymu od roku 2014. Vyhlásil, že keby Rusko Krym neokupovalo a nepremenilo ho na rozsiahlu vojenskú základňu, vývoz obilia, hnojív, nafty a ropy cez Čierne more by nebol narušený. Poďakoval Európe, USA, Turecku a Egyptu za úsilie o obnovenie potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti plavby v Čiernom mori. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan uviedol, že Turecko v poslednom čase zintenzívnilo diplomatické úsilie o dosiahnutie dohody o situácii v Čiernom mori a vedie rokovania so stranami. Počas Zelenského návštevy New Yorku sa uskutočnilo aj stretnutie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje sa sústreďujú na Zelenského vyhlásenia a kladú dôraz na ochotu Ukrajiny rokovať, pričom za hlavnú príčinu súčasných problémov s exportom cez Čierne more označujú ruskú okupáciu Krymu od roku 2014 a militarizáciu polostrova. Útoky Ruska na civilnú námornú dopravu charakterizujú ako „úmyselný ekonomický a humanitárny teror“, pričom na citovaných dátach z júla a prvej polovice augusta 2026 uvádzajú 52 napadnutých civilných plavidiel. Zdroje tiež vyzdvihujú multilaterálny rozmer iniciatívy a diplomatickú úlohu sprostredkovateľov – Turecka (so zmienkou o intenzívnejšom úsilí ministra Hakana Fidana a o stretnutí Zelenskyj–Erdoğan v New Yorku), Egypta a Indie.

Súvislosti

Rusko okupovalo Krym v roku 2014 a odvtedy ho militarizovalo; Zelenskyj to označil za základnú príčinu narušenia exportu obilia, hnojív, nafty a ropy cez Čierne more. Po plnorozmerovej invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 sa globálne ceny potravín prudko zvýšili a zasiahli najmä rozvojové krajiny; predstavitelia EÚ na Valnom zhromaždení OSN (otvorenom 18. septembra) mali medzi svojimi úlohami zabrániť opakovaniu potravinovej krízy z roku 2022. Podľa ukrajinského ministra obnovy, infraštruktúry a dopravy Mykolu Kalašnyka bolo od začiatku plnorozmerovej invázie poškodených alebo čiastočne zničených 1 173 objektov prístavnej infraštruktúry a 274 civilných plavidiel. Kvôli blokáde námornej dopravy sa na svetový trh nedostane približne 100 miliónov ton potravín z Ruska a Ukrajiny – zhruba 60 miliónov ton ruského obilia a 30 – 35 miliónov ton ukrajinského obilia a olejnín.

Podľa odhadu analytického oddelenia Forbes Ukraine by Ukrajina pri pokračovaní blokády exportu obilia cez Čierne more do konca marketingového roka 2026/27 mohla prísť o vyše 5 miliárd dolárov exportných príjmov a nedodať približne 24 miliónov ton obilia. 14. septembra americký prezident Donald Trump vyhlásil, že rast svetových cien nafty spôsobuje najmä vojna Ruska proti Ukrajine, nie situácia okolo Iránu; Zelenskyj reagoval, že Kyjev je pripravený na vzájomné zastavenie úderov na kritickú infraštruktúru, ak partneri zaručia, že Rusko takéto dohody dodrží. 15. septembra hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil možné „energetické prímerie“ za „veľmi dobrý nápad“ – po tom, čo ho predtým v podstate vylúčil tým, že energetiku nazval „Achillovou pätou“ Ukrajiny. Ukrajina sa zároveň pripojila k 51 členským štátom OSN vo výzve na úplné, okamžité a bezpodmienečné prímerie.