Trump oznámil veľký nákup bieloruského draslíka, Lukašenko tvrdí, že nemá voľné objemy

Prečo je to dôležité

Oznámená dohoda by prehĺbila americkú hospodársku angažovanosť voči Lukašenkovmu režimu, ktorý je pod západnými sankciami aj pre svoju podporu ruskej vojny proti Ukrajine. Nákup bieloruského draslíka by vytvoril pre Minsk nový príjem v čase, keď tranzit bieloruských hnojív cez EÚ a susedné štáty blokujú sankcie. Celá epizóda zároveň odhaľuje rozpor medzi sankčnou politikou USA a EÚ a pobaltských štátov voči Bielorusku, čo komplikuje transatlantickú koordináciu voči režimom napojeným na Rusko. Krok Washingtonských ústupkov – zrušenie sankcií voči Belaruskali, Belarusian Potash Company, Lakokraska a Bellesbumprom výmenou za prepustenie politických väzňov – naznačuje širšiu normalizačnú trať s Minskom, ktorú by dohoda o draslíku rozšírila. Lukašenkovo tvrdenie, že voľné objemy nemá, vyvoláva pochybnosti o obchodnej realizovateľnosti oznámeného obchodu.

Čo sa stalo

Americký prezident Donald Trump 21. septembra na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že Washington pracuje na veľkej dohode o nákupe draselného hnojiva z Bieloruska. Vyhlásil, že bielorusský draslík by stál výrazne menej než to, čo USA platia Kanade, a že ide o dobrú správu pre amerických farmárov a rančerov. Na spoločnej tlačovej konferencii s Volodymyrom Zelenskym na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku Trump zároveň povedal, že takýto obchod by neprospel Rusku.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko reagoval tvrdením, že Bielorusko nemá voľné objemy draslíka, ktoré by mohlo USA dodať, pretože celá produkcia je už zmluvne viazaná, a že by ich nedokázalo zabezpečiť, ani keby chcelo.

V marci 2025 administratíva Trumpa zrušila americké sankcie voči bieloruským producentom draslíka Belaruskali a Belarusian Potash Company výmenou za prepustenie skupiny politických väzňov Lukašenkovým režimom. 16. septembra osobitný vyslanec USA pre Bielorusko John Coale počas návštevy Minska oznámil prepustenie ďalších 25 politických väzňov a USA následne zrušili sankcie aj voči firmám Lakokraska a Bellesbumprom. Coale naznačil, že po ďalších dohodách sú možné ďalšie prepustenia väzňov aj uvoľnenie sankcií voči ďalším bieloruským spoločnostiam.

Litva, ktorú susedí s Bieloruskom a cez ktorú vedie tranzit cez prístav Klaipėda, sa od dohody dištancovala. Minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys povedal, že EÚ nemá dôvody zmierňovať sankcie, pretože režim naďalej prenasleduje odporcov a porušuje ľudské práva; podľa neho v bieloruských väzniciach zostáva približne tisíc osôb považovaných Vilniusom za politických väzňov. Predseda zahraničného výboru litovského parlamentu Remigijus Motuzas uviedol, že Litva nebola o dohode informovaná a sankcie EÚ voči Bielorusku platia do konca februára; Litva podľa neho nemá vplyv na dohodu Washingtonu s Minskom.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Trumpovo oznámenie prišlo v predvečer amerických volieb do Kongresu a uprostred eskalujúcej obchodnej vojny s Kanadou, v ktorej si obe krajiny vzájomne uvalili dovozné clá. Samotné americké clá sa pritom nevzťahujú na niektoré kľúčové prírodné zdroje dovážané z Kanady vrátane ropy, draslíka a kritických minerálov – Kanada je najväčší svetový dodávateľ draslíka, pričom 53 % jej vývozov smeruje do USA a pokrýva 80 % amerických potrieb. USA ročne dovezú asi 13 miliónov ton draslíka, z ktorého takmer 90 % pochádza z Kanady; pred sankciami v roku 2021 Bielorusko dodalo USA vyše 700 000 ton draselného hnojiva. Pre realizáciu dohody je napriek tomu potrebný súhlas EÚ a pobaltských štátov, pretože sankcie EÚ blokujú tranzit bieloruských hnojív cez Litvu do prístavu Klaipėda. V máji 2025 Washington požiadal Litvu, Poľsko a Ukrajinu, aby zrušili sankcie na bieloruský draslík a umožnili tranzit cez ich územie; Litva to odmieta. Lituva zároveň Minsk obviňuje z hybridných operácií proti členským štátom EÚ vrátane využívania migračných tokov, pašovania a vypúšťania balónov cez hranicu; v septembri Bielorusko začalo štvordňové vojenské cvičenia pri Poľsku a Litve v blízkosti Suwalského koridoru.

V čom sa spravodajstvo líši

Medzi zdrojmi aj aktérmi existujú tri rozpory. Po prvé, Trump oznámil veľkú dohodu o nákupe bieloruského draslíka, kým Lukašenko vyhlásil, že Bielorusko voľné objemy nemá. Po druhé, zdroje sa líšia v tom, či marcové uvoľnenie sankcií voči Belaruskali a Belarusian Potash Company a septembrové uvoľnenie sankcií voči Lakokraska a Bellesbumprom súviseli s tým istým prepustením politických väzňov, alebo išlo o dve samostatné dohody. Po tretie, v dodaných faktoch sa vyskytujú dva pravopisy priezviska amerického osobitného vyslanca – „Coale“ aj „Cole“.

Súvislosti

V marci 2025 administratíva Trumpa zrušila sankcie voči bieloruským producentom draslíka Belaruskali a Belarusian Potash Company výmenou za prepustenie politických väzňov. 16. septembra osobitný vyslanec USA pre Bielorusko John Coale oznámil v Minsku prepustenie 25 politických väzňov a USA následne zrušili sankcie aj voči firmám Lakokraska a Bellesbumprom. Pred sankciami bol draslík dôležitým zdrojom devízových príjmov pre Bielorusko; v roku 2021 Bielorusko dodalo USA vyše 700 000 ton draselného hnojiva. V máji 2025 USA požiadali Litvu, Poľsko a Ukrajinu, aby zrušili sankcie voči bieloruskému draslíku a umožnili jeho tranzit cez ich územie. Kanada je najväčší svetový dodávateľ draslíka – 53 % jej exportov smeruje do USA a pokrýva 80 % amerických potrieb. Lituva obviňuje Minsk z hybridných operácií proti členským štátom EÚ a v septembri Bielorusko uskutočnilo vojenské cvičenia pri Poľsku a Litve v blízkosti Suwalského koridoru. Trumpovo oznámenie prišlo v predvečer volieb do Kongresu a uprostred eskalujúcej obchodnej vojny s Kanadou.