ESĽP vypočul prípad desiatich ukrajinských detí zadržaných po okupácii Krymu
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) viedol 22. septembra verejné pojednávanie v Štrasburgu v prípade č. 6719/23, ktorý podala Ukrajinská helsinská únia pre ľudské práva v mene desiatich ukrajinských detí z detských zariadení na Kryme z roku 2014. Podľa žaloby im bolo po okupácii násilne priznane ruské občianstvo a boli zaradené do ruských systémov osvojenia a poručníctva; ich pobyt nie je od roku 2014 známy. Ukrajina vyzvala súd, aby určil konkrétne opatrenia voči Rusku vrátane zverejnenia informácií a návratu detí. Ruská vláda súdu nezaslala žiadne vyjadrenia. Konečný rozsudok ESĽP po pojednávaní nevydal.
Hlavné body
- ESĽP viedol 22. septembra verejné pojednávanie v Štrasburgu v prípade č. 6719/23 týkajúcom sa desiatich ukrajinských detí z detských zariadení na okupovanom Kryme
- Deti sa narodili v rokoch 2009–2013; v roku 2014 im bol jeden až päť rokov a boli v štátnej opatere Ukrajiny
- Žalobu podala Ukrajinská helsinská únia pre ľudské právy (UHHRU) v mene desiatich maloletých
- UHHRU tvrdí, že po okupácii im bolo násilne priznane ruské občianstvo a boli zaradené do ruských systémov osvojenia a poručníctva
- Pobyt detí nie je známy od roku 2014 napriek opakovaným žiadostiam ukrajinských orgánov
- Ukrajina žiadala ESĽP o určenie konkrétnych opatrení podľa článku 46, vrátane zverejnenia informácií o deťoch a ich návratu na Ukrajinu
- ESĽP po pojednávaní nevydal konečné rozhodnutie; prijateľnosť a meritum posúdi neskôr
Prečo je to dôležité
Ide o jedno z prvých verejných pojednávaní ESĽP zameraných na jednotlivé ukrajinské deti odobraté z inštitucionálnej starostlivosti na okupovanom Kryme; podľa UHHRU sa vzor týka viac ako 4 000 maloletých. Prípad testuje, či súd dokáže po roku 2022 naďalej brať Rusko na zodpovednosť v rámci mechanizmu Dohovoru. Ukrajina využila pojednávanie na to, aby žiadala konkrétne opatrenia podľa článku 46, vrátane zverejnenia identít detí a ich návratu na Ukrajinu. ESĽP uvádza, že zostáva jediným medzinárodným súdom, ktorý od roku 2014 skúma závažné porušenia ľudských práv Ruskom na Ukrajine, čím výsledok získava významnú precedenčnú hodnotu. Konanie zároveň zvýrazňuje širšiu otázku deportácie a presunu ukrajinských detí, ktorú sleduje osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka Rady Európy pre situáciu detí Ukrajiny.
Čo sa stalo
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu viedol 22. septembra verejné pojednávanie v prípade č. 6719/23, ktorý podala Ukrajinská helsinská únia pre ľudské právy (UHHRU) v mene desiatich ukrajinských detí. Deti sa narodili v rokoch 2009–2013 a v roku 2014 boli v štátnej opatere Ukrajiny v detských zariadeniach na Kryme; v čase okupácie im bol jeden až päť rokov. Žaloba tvrdí, že po zavedení ruskej jurisdikcie im bolo násilne priznane ruské občianstvo a boli zaradené do ruských systémov osvojenia a poručníctva. Podľa UHHRU nie je o pobyte detí od roku 2014 známe nič napriek opakovaným žiadostiam ukrajinských orgánov; organizácia kvalifikuje tieto skutočnosti ako násilné zmiznutie. Žalobcovia sa odvolávajú na článok 5 (právo na slobodu a osobnú nedotknuteľnosť) a článok 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) Európskeho dohovoru o ľudských právach. V roku 2023 zástupcovia detí žiadali ESĽP o predbežné opatrenie podľa pravidla 39 na zastavenie možného osvojenia; 15. februára 2023 súd žiadosť zamietol s odôvodnením, že udalosti súvisiace s osvojením sa odohrali po tom, ako Rusko prestalo byť zmluvnou stranou dohovoru. V apríli 2025 ESĽP informoval ruskú vládu o žalobe a požiadal ju o vyjadrenia. Ruská vláda súdu žiadne stanovisko nepredložila. Ukrajinu na pojednávaní zastupovala vládna splnomocnenkyňa pre ESĽP Margaryta Sokorenko, ktorá vyzvala súd, aby podľa článku 46 určil konkrétne opatrenia: zverejniť úplné informácie o identite, právnom statuse a pobyte detí, zabezpečiť ich návrat na Ukrajinu a spolupracovať s ukrajinskými orgánmi, Výborom ministrov Rady Európy a príslušnými medzinárodnými mechanizmami. Osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka Rady Európy pre situáciu detí Ukrajiny Þórdís Kolbrún Reykfjörd Gylfadóttir pred zasadnutím uviedla, že prípad pripomína potrebu udržať osud ukrajinských detí v politickej agende a žiadať odpovede o ich pobyte. ESĽP po pojednávaní nevydal konečné rozhodnutie; prijateľnosť a meritum posúdi neskôr.
V čom sa spravodajstvo líši
Niektoré správy sa líšia v časovaní notifikácie Ruska zo strany ESĽP: jedno z podaní uvádza, že Rusko bolo informované v marci 2025 a v marci 2026 boli stranám položené ďalšie otázky, zatiaľ čo ostatné zdroje konzistentne uvádzajú apríl 2025.
Súvislosti
Rusko prestalo byť zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach v roku 2022; vo februári 2023 ESĽP v tomto prípade zamietol predbežné opatrenie podľa pravidla 39 s odôvodnením, že údajné udalosti súvisiace s osvojením sa odohrali po vystúpení Ruska z dohovoru. Podľa UHHRU po zavedení ruskej kontroly nad Krymom bolo viac ako 4 000 detí – sirôt a detí zbavených rodičovskej starostlivosti – automaticky vyhlásených za ruských občanov a zaradených do ruských systémov osvojenia a poručníctva. Rusko po roku 2014 rozšírilo svoju legislatívu vrátane pravidiel osvojenia aj na Krym a ukrajinská strana stratila prístup k informáciám o deťoch v tamojších zariadeniach.