Zverejnené · Aktualizované

Le Penová a Bardella v spoločnom vyhlásení odsúdili nepriateľské akcie Ruska voči Francúzsku

Líderky francúzskej strany Národné zhromaždenie Marine Le Penová a Jordan Bardella zverejnili v sobotu 19. septembra spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili nepriateľské akcie Ruska a vyhlásili, že Moskva nesmie priamo ani nepriamo diktovať francúzsku politiku prostredníctvom zastrašovania, hrozieb či destabilizácie. Zároveň uviedli, že demokratická diskusia o výške a podmienkach finančnej podpory Ukrajiny je legitímna, no zahraničný tlak nie. Vyhlásenie prišlo deň po stretnutí v Elyzejskom paláci, ktorého sa zúčastnil Bardella a ktoré bolo venované geopolitickým krízam.

Hlavné body

  • Marine Le Penová a Jordan Bardella zverejnili 19. septembra spoločné vyhlásenie odsudzujúce nepriateľské akcie Ruska voči Francúzsku.
  • Le Penová a Bardella vyhlásili, že Rusko nesmie priamo ani nepriamo diktovať francúzsku politiku prostredníctvom zastrašovania, hrozieb, destabilizácie či psychologického nátlaku.
  • Uviedli, že žiadna provokácia, tajná operácia ani destabilizačné akcie nesmú prinútiť Francúzsko, aby prispelo k dosiahnutiu ruských vojenských cieľov na Ukrajine.
  • Odsúdili rozhodnutie Moskvy prevziať kontrolu nad aktívami európskych spoločností pôsobiacich v Rusku, menovite Nestlé a Auchan, a označili ho za nepriateľský akt.
  • Vyjadrili podporu opatreniam na posilnenie bezpečnosti strategickej infraštruktúry Francúzska vrátane ochrany pred ruskými hybridnými útokmi.
  • Vyhlásenie bolo zverejnené deň po stretnutí v Elyzejskom paláci za účasti Bardellu, na ktorom boli francúzske politické sily informované o geopolitických krízach.

Prečo je to dôležité

Vyhlásenie predstavuje pozoruhodne ostrý postoj voči Moskve zo strany strany, ktorá bola opakovane kritizovaná za zmierlivé pozície voči Rusku. Prichádza deň po briefingu v Elyzejskom paláci o geopolitických hrozbách a v kontexte zvýšených európskych obáv z ruských hybridných operácií, vrátane dekrétov z 17. septembra o zhabaní aktív európskych spoločností ako Auchan, Leroy Merlin a Nestlé. Zároveň sa objavuje v predvečer prezidentských volieb 2027, v ktorých je Le Penová podľa prieskumov favoritkou a Bardella je vnímaný ako potenciálny premiér. Vyhlásenie spája protiruskú rétoriku s podmienenosťou ďalšej podpory Ukrajiny, čo ho robí politicky významným.

Čo sa stalo

V sobotu 19. septembra zverejnili líderky francúzskej krajne pravicovej strany Národné zhromaždenie (Rassemblement National) Marine Le Penová a Jordan Bardella spoločné vyhlásenie k Rusku. V ňom odsúdili ruské nepriateľské akcie voči Francúzsku a vyhlásili, že Rusko nesmie priamo ani nepriamo diktovať francúzsku politiku prostredníctvom zastrašovania, hrozieb, destabilizácie či psychologického nátlaku. Zároveň deklarovali, že žiadna provokácia ani destabilizačné akcie neprinútia Francúzsko prispieť k napĺňaniu ruských vojenských cieľov na Ukrajine. Odsúdili aj ruské rozhodnutie prevziať kontrolu nad aktívami európskych spoločností pôsobiacich v Rusku, konkrétne Nestlé a Auchan, a označili ho za nepriateľský akt, ktorý priamo poškodzuje záujmy a práva európskych podnikov. Vyjadrili podporu opatreniam na posilnenie bezpečnosti strategickej infraštruktúry Francúzska a uviedli, že Francúzsko nesmie ponechať bez odozvy žiadne nepriateľské akcie na svojom území. Zdôraznili, že demokratická diskusia o výške a podmienkach podpory Ukrajiny je legitímna, avšak zahraničný tlak legitímny nie je. Vyhlásenie vyšlo deň po stretnutí v Elyzejskom paláci za účasti Bardellu, ktoré bolo venované informovaniu francúzskych politických síl o aktuálnych geopolitických krízach. Prezident Emmanuel Macron deň predtým oznámil, že vláde nariadil pripraviť plán na ochranu kritickej infraštruktúry pred ruskými hybridnými útokmi.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá, ktoré tvorili výhradný zdroj spracovania, jednotne rámovali vyhlásenie ako ostrú kritiku Ruska a do popredia kládli ruské nepriateľské akcie voči francúzskym a európskym záujmom. Dôraz kládli na ukrajinskú dimenziu — najmä na sľub Le Penovej a Bardellu, že Francúzsko nebude donútené pomáhať Rusku dosahovať jeho vojenské ciele na Ukrajine — a zároveň na ich podmienenosť pri ďalšej podpore Kyjeva. Ukrajinské zdroje pripomenuli aj historický kontext: úver moskovskej banky pre Národné zhromaždenie z roku 2014 a Le Penovej stretnutie s Vladimirom Putinom v roku 2017, ktoré vysvetľujú, prečo je jej súčasná kritika Ruska vnímaná ako pozoruhodná.

V čom sa spravodajstvo líši

Ukrajinské zdroje sa rozchádzajú v otázke právnej situácie Le Penovej. Viaceré články uvádzajú, že 31. marca 2025 ju súd odsúdil na štyri roky väzenia a päťročný zákaz verejných funkcií, čím ju de facto vylúčil z prezidentských volieb 2027. Iný článok (citovaný z Bazáru) naopak uvádza, že odvolací súd v júli síce potvrdil jej odsúdenie v kauze zneužívania fondov Európskeho parlamentu, no umožnil jej kandidovať vo voľbách.

Súvislosti

Prezident Emmanuel Macron 18. septembra oznámil, že vláde nariadil pripraviť plán na ochranu kritickej infraštruktúry pred ruskými hybridnými útokmi. 16. septembra Le Penová uviedla, že Francúzsko nemôže udržať predchádzajúcu úroveň finančnej podpory Ukrajiny, zároveň však dodala, že táto pozícia nie je „nepriateľská voči Ukrajine“ a že krajina môže naďalej trénovať a vyzbrojovať ukrajinských vojakov. Bardella predtým navrhoval, aby Francúzsko získavalo ekonomické protihodnoty za vojenskú a finančnú pomoc Kyjevu, poukazujúc na vysoký verejný dlh a rozpočtový deficit krajiny a americkú „minerálnu dohodu“ s Ukrajinou ako model. Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že spravodajské informácie naznačujú ruské plány hybridných úderov proti krajinám podporujúcim Ukrajinu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ plánuje predstaviť novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá má doplniť článok 4 Severoatlantickej zmluvy. Podľa Ukraine Support Trackera z Kielského inštitútu (čísla citované v článkoch) Francúzsko od začiatku plnohodnotnej invázie poskytlo Ukrajine 26,2 miliardy eur, z čoho 7,9 miliardy predstavuje priama bilaterálna pomoc a 18,3 miliardy je príspevok Francúzska cez podporu na úrovni EÚ.