Estónsky minister obrany Pevkur odstupuje pre škandál s nákupom delostreleckých granátov pre Ukrajinu
Európska komisia preveruje, či Estónsko bude musieť vrátiť približne 70 miliónov eur vyplatených dopredu indickým firmám v rámci neuskutočneného kontraktu na delostrelecké granáty pre Ukrajinu z roku 2024. Peniaze pochádzali z Európskeho mierového nástroja a z výnosov zo zmrazených ruských aktív. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur 3. septembra oznámil svoju rezignáciu, pričom uviedol, že kontrakty nečítal, pretože to nepatrí k jeho povinnostiam, ale považuje za správne prevziať politickú zodpovednosť.
Hlavné body
- Kontrakt na dodávku delostreleckých granátov pre Ukrajinu uzavrela Estónska v roku 2024 v hodnote viac ako 70 miliónov eur.
- Peniaze boli získané cez Európsky mierový nástroj a boli spojené s výnosmi zo zmrazených ruských aktív, ktoré EÚ smeroval na vojenskú podporu Ukrajiny.
- Približne 70 miliónov eur bolo vyplatených dopredu indickým firmám, ktoré sa predtým nezaoberali predajom granátov.
- Kontrakt nebol splnený a výsledky auditu spôsobili veľký škandál v Estónsku.
- Európska komisia skúma, či prípad spadá pod postup vrátenia prostriedkov; zatiaľ to nepotvrdila, ale ani nevylúčila.
- Estónsky minister obrany Hanno Pevkur 3. septembra oznámil rezignáciu, formálne najskôr 14. septembra po otvorení parlamentného zasadania.
- Menom estónskeho ministerstva obrany kontrakt uzatváral Centrum pre obranné investície (RKIK); Estónsko vedie proti indickej firme súdny spor pre nedoručenie granátov.
Prečo je to dôležité
Prípad poukazuje na zraniteľnosti v systéme financovania vojenskej pomoci Ukrajine cez Európsky mierový nástroj, keď bol 70-miliónový preddavok vyplatený firmám bez skúseností s predajom munície. Ak Komisia rozhodne o povinnosti vrátiť prostriedky, môže to vytvoriť precedens pre zodpovednosť členských štátov. Rezignácia estónskeho ministra obrany je závažným politickým dôsledkom pre členskú krajinu EÚ a NATO aktívne podporujúcu Ukrajinu a zároveň otvára otázky o dohľade nad národnými implementačnými orgánmi, ktoré uzatvárajú kontrakty s dodávateľmi.
Čo sa stalo
Európska komisia je v kontakte s estónskymi orgánmi v súvislosti s neuskutočneným kontraktom na nákup delostreleckých granátov pre Ukrajinu, financovaným z Európskeho mierového nástroja. Kontrakt v hodnote viac ako 70 miliónov eur uzavrela Estónska v roku 2024 prostredníctvom Centra pre obranné investície (RKIK), ktoré koná v mene estónskeho ministerstva obrany. Približne 70 miliónov eur bolo vyplatených dopredu indickej firme, ktorá predtým nemala skúsenosti s výrobou ani predajom granátov. Munícia nebola nikdy doručená a Estónsko vedie proti firme súdny spor. Komisia skúma, či prípad spadá pod postup vrátenia prostriedkov, pričom jeho hovorca Christian Wigand uviedol, že to Komisia zatiaľ nemôže potvrdiť, ale ani vylúčiť. Hlavná hovorkyňa Komisie Paola Pighini na brusselskom brífing uviedla, že Komisia bude musieť posúdiť, či situácia spĺňa podmienky na vrátenie prostriedkov. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur 3. septembra oznámil rezignáciu, pričom formálne by mala nastať najskôr 14. septembra, keď estónsky parlament (Riigikogu) zasadne po letnej prestávke. Pevkur uviedol, že minister rozhoduje o zásadnej podpore Ukrajiny, zatiaľ čo rokovania o kontraktoch a hľadanie dodávateľov sú úlohou RKIK. Pevkur tiež povedal, že zmluvy nečítal, pretože to nepatrí k jeho povinnostiam, ale považuje za správne prevziať politickú zodpovednosť – nie však trestnoprávnu. Premiér Kristen Michal oznámil očakávanú rezignáciu ministra deň pred Pevkurovým vyhlásením.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje sa pri tejto kauze sústreďujú na dôsledky pre vojenskú podporu Ukrajiny a na mechanizmy zodpovednosti na úrovni EÚ. Zarámovanie je také, že ide o zlyhanie pri obstarávaní, ktoré zároveň vyvoláva otázku možného vrátenia prostriedkov do Európskeho mierového nástroja. Ukrajinské médiá zdôrazňujú prepojenie financií na výnosy zo zmrazených ruských aktív, čo podčiarkuje politickú citlivosť prípadu pre celý tok pomoci Ukrajine. Niektoré ukrajinské spravodajstvo zároveň presahuje samotný nákupný škandál a zasadzuje ho do širšieho estónskeho domáceho politického kontextu vrátane straty väčšiny vládnej koalície, opozičných výziev na odchod premiéra a otázky predčasných volieb.
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské zdroje sa líšia v tom, ako opisujú stav ďalších financií z Európskeho mierového nástroja: niektoré texty uvádzajú, že Maďarsko zrušilo veto na 6,6 miliardy eur z tohto fondu, zatiaľ čo iné citujú šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, ktorá 2. septembra uviedla, že EÚ by mohla v najbližších dňoch uvoľniť 6,5–6,6 miliardy eur na protivzdušnú obranu Ukrajiny – teda rámovanie sa líši medzi „už uvoľnené" a „má byť uvoľnené".
Súvislosti
Európsky mierový nástroj je inštrument EÚ, cez ktorý členské štáty financujú vojenskú podporu Ukrajine; estónske Centrum pre obranné investície (RKIK) je národný implementačný orgán, ktorý uzatvára kontrakty s dodávateľmi. Prostriedky v spomínanom prípade boli spojené s výnosmi zo zmrazených ruských aktív, ktoré EÚ smeruje na vojenskú podporu Ukrajiny. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur oznámil rezignáciu 3. septembra uprostred škandálu okolo nákupu granátov. Už skôr, začiatkom augusta, opustili vládnu koalíciu dvaja poslanci, čím stratila väčšinu; opozičná strana Isamaa (Vlast) žiada predčasné voľby a demisiu premiéra Kristena Michala. Formálna rezignácia ministra je naplánovaná najskôr na 14. septembra, keď estónsky parlament (Riigikogu) zasadne po letnej prestávke.