NATO začína rokovania o novej vojenskej kapacite Aliancie
Všetkých 32 členských štátov NATO začalo rokovania o cielených ukazovateľoch vojenských schopností Aliancie. Návrh dokumentu by mohol nahradiť požiadavku mať dostatok síl súčasne pre veľkú vojnu v Európe a menšie krízové misie zásahom na jeden z týchto dvoch scenárov. Konečné dohody o nových požiadavkách sa majú potvrdiť do roku 2029.
Hlavné body
- 32 štátov NATO začalo rokovania o cielených ukazovateľoch vojenských schopností Aliancie.
- Cielené ukazovatele určujú, aké vojská a vybavenie poskytnú spojenci v prípade konfliktu a kto ich financuje.
- Návrh používa formuláciu „alebo“ namiesto „a“, čím by zrušil súčasné plánovanie zdrojov pre oba scenáre.
- Rokovania sú súčasťou štvorročného procesu revízie a týkajú sa dokumentu „Politické usmernenia“.
- Nové požiadavky na vojenskú kapacitu NATO sa majú potvrdiť do roku 2029; dokument sa očakáva uzгodniti do februára.
- Změna sa automaticky nedotkne súčasných zahraničných operácií NATO v Kosove a Iraku.
Prečo je to dôležité
Nové pravidlá môžu určiť, či má NATO súčasne držať dostatok síl na veľkú vojnu v Európe a viacero menších krízových operácií. Zmena súvisí s tlakom USA, aby Aliancia uprednostnila ochranu Európy v rámci projektu „NATO 3.0“. Európski predstavitelia zároveň varujú pred možným ruským inváziou na územie NATO do roku 2029, zatiaľ čo USA prehodnocujú svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Rastúce rozpočtové obmedzenia na obranu môžu úpravu výrazne sťažiť.
Čo sa stalo
У všetkých 32 krajín NÁTO sa začali rokovania o dokumentoch „Politické usmernenia“, ktoré sú súčasťou štvorročného procesu revízie vojenských kapacít Aliancie. Cieľové ukazovatele určujú, aké vojská a vybavenie musia spojenci poskytnúť pri konflikte a kto bude financovať ich zabezpečenie. Súčasný návrh používa slovo „alebo“: namiesto súčasného plánovania dostatočných síl pre veľkú vojnu v Európe a menšie krízové misie by sa zdroje mali sústrediť na jeden scenár. Rozhodnutie medzi formuláciami „a“ a „alebo“ je však na veľmi rannej fáze. Konečný dokument sa očakáva dohodnúť do februára a nové požiadavky на vojenskú kapacitu potvrdiť do roku 2029. Automatický dopad na súčasné misie v Kosove a Iraku sa neočakáva.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá sa sústredili na posilňovanie európskej obrany, najmä vzhľadom na ruskú hrozbu a prehodnocovanie americkej prítomnosti. Venujú pozornosť projektu „NATO 3.0“, možnému ruskému inváziu do roku 2029 a rozpočtovým obmedzeniam. Zároveň rozlišujú medzi južnou Európou, ktorá uprednostňuje krízové riadenie, a USA, Severnou Európou a ďalšími štátmi na prednej línii, ktoré podporujú obranu Európy.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Medzinárodné spravodajstvo a rozhovory s predstaviteľmi NATO акцентуjú механizmus revízie targetov vojenských schopností a otázku, či majú spojenci reagovať na oba potenciálne scenáre. Vysokopostavení zástupcovia NATO zdôrazňujú, že veľká kríza v Európe bude mať prioritu, ale možnosť krízových operácií sa neruší. Zároveň sa očakáva, že dokument bude uzgodnený do februára a поточné misie v Kosove a Iraku nebudú automaticky ovplyvnené.
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské média різняться статусом документа та початку переговорів. Одні витяги подають переговори й сам документ як підтверджені, а інші описують їх як репортажний проєкт на дуже ранньому етапі.
Súvislosti
Po skončení studenej vojny sa NATO zameralo najmä na operácie mimo svojeho územia, okrem iných v Kosove, Iraku a Grécku — podľa jedného z uvedených zhrnutí aj v Grécku, hoci v rámci syntézy je táto krajina spomínaná ako súčasť operácií. Požiadavka zabezpečiť dostatok síl pre oba scenáre existuje aspoň 20 rokov. Plnometrová ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 prinútila NATO prehodnotiť priority európskej obrany. Južná Európa tradične uprednostňuje partnerské vzťahy a krízové riadenie, zatiaľ čo USA, Severná Európa a štáty na prednej línii kládú väčší dôraz na obranu pred ruskou hrozbou.