Putin: Rusko je pripravené vojnu s Európou, ale konflikt nechce
Vladimír Putin vyhlásil, že Moskva je pripravená na vojnu s Európou, hoci takého konfliktu nechce. Upozornil pritom, že v prípade vojny medzi Ruskom a Európou by neboli žiadni víťazi. Vyhlásenie zaznelo 29. októbra po moskovskom samite Rusisko – Afrika, v čase, keď ukrajinská a európske rozviedky hlásia rastúce riziko útokov a hybridných operácií.
Hlavné body
- Putin 29. októbra povedal, že Rusko je pripravené vojnu s Európou, ale nechce sa do nej zapájať.
- Podľa Putina by v prípade vojny Ruska s Európou neboli žiadni víťazi.
- Zároveň tvrdil, že európski lídri nedosiahli strategickú porážku Ruska a pravdepodobne ju nedosiahnu do roku 2030.
- Služba zvonkašných rozviedok Ukrajiny 13. októbra uviedla, že Rusko zvažuje priamu vojnu s Európou ako jeden zo scenárov do roku 2045.
- Podľa ukrajinskej rozвідки sa šesť scenárov týka Severnej Európy a existujú aj plány pre Poľsko a pobaltské štáty.
- Dánska rozviedka 24. septembra označila riziko obmedzeného vojenského útoku Ruska na susedné krajiny NATO za malé, ale rastúce.
- Ruské štátne médiá: pri dňoch 29. októbra zabili ruské úderky v Ukrajine najmenej 19 ľudí.
Prečo je to dôležité
Vyhlásenie súčasne odzrkadľuje a vyvoláva napätie: Putin síce hovorí o nechcení konfliktu, no zároveň priznáva vojnovú pripravenosť a varuje pred jej dôsledkami. Súčasne ide o rétorický rozpor s posúdeniami ukrajinskej a európskych rozviedok, ktoré hlásia rastúce riziko obmedzeného útoku, diverzívnej činnosti a hybridných operácií. Upozornenie o neexistencii víťazov podčiarkuje potenciálny rozsah konfliktu, ktorý by zasiahol celý európsky región. V ten istý deň navyše ruské úderky v Ukrajine zabili najmenej 19 ľudí.
Čo sa stalo
Vladimír Putin vyhlásil 29. októbra, po samite „Rusko – Afrika“ v Moskve, že Rusko je pripravené vojnu s Európou, hoci takého konfliktu nechce. Povedal tiež, že v prípade vojny medzi Ruskom a Európou nebudú žiadni víťazi. Tvrdil, že európski lídri, ktorí nedosiahli strategickú porážku Ruska, ju pravdepodobne nedosiahnu do roku 2030. Zároveň uviedol, že Moskva podporuje obnovenie vzájomných vzťahov s Európskou úniou a dvojstranné kontakty s jednotlivými európskými štátmi. Podľa Putina telefonickú konverzáciu s finským prezidentom Alexandrom Stubbom a nórským premiérom Jonasom Gahrem Størem iniciovali Helsinki a Oslo; podľa neho pri nich oba štáty zastupovali EÚ. Tieto vyhlásenia zazneli v čase, keď ukrajinská a európske rozviedky upozorňovali na plány možnej priamej vojny, diverzie a hybridných operácií. V rovnaký deň ruské úderky v Ukrajine zabili najmenej 19 ľudí.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá zasadzili vyhlásenie Putina do kontextu správ ukrajinskej rozviedky o tom, že Rusko stále zvažuje priamu vojnu s Európou. Zvýšenú pozornosť venujú plánom týkajúcim sa Severnej Európy, Poľska a pobaltských štátov, ako aj hybridným operáciám zameraným na oslabenie pomoci Ukrajine. Materiály uvádzajú aj údaje o ruských úderkoch po Ukrajine, ktoré si 29. októbra vyžiadali životy najmenej 19 ľudí.
Súvislosti
Služba zvonkašných rozviedok Ukrajiny informovala 13. októbra, že Rusko sa od možnosti priamej vojny s Európou nevzdalo a vníma ju ako jeden zo scenárov konfliktov do roku 2045. Podľa jej údajov sa šesť scenárov priamej vojny týka Severnej Európy a spracúvajú sa aj plány pre Poľsko a pobaltské štáty. Dánska rozviedka už 24. septembra upozornila na malé, ale rastúce riziko obmedzeného vojenského útoku Ruska na jednu alebo niekoľko susedných krajín NATO. Vedúci predstavení bezpečnostných služieb Česka, Lotyšska a Švédska varovali, že Rusko môže v najbližších mesiacoch aktivovať diverzívnu činnosť v Európe. Dňa 2. októbra hlavná riaditeľská správa uviedla, že ruské bezpečnostné služby dostali príkaz posilniť činnosť na území EÚ a NATO s cieľom pripraviť hybridné operácie zamerané na podkopanie pomoci Ukrajine a oslabenie schopností Aliancie.