Putin údajne osobne nariadil rozšírenú sabotážnu kampaň proti krajinám NATO
Podľa americkej rozviedky ruský prezident Vladimir Putin osobne schválil posilnenú kampaň sabotáží a tajných operácií proti krajinám NATO, ktorej prvou epizódou bol neúspešný pokus o útok dronmi na ukrajinské nákladné lietadlo An-124 na letisku Lipsko-Halle v auguste 2025. Nemecká vláda 1. septembra verejne označila Rusko za zodpovedné za lipský incident, pričom západné tajné služby vystopovali operáciu až po pplk. Denisa Smoljaninova z jednotky GRU známej ako Služba špeciálnych úloh (SSÚ/SSD).
Hlavné body
- V noci z 4. na 5. augusta 2025 objavili na letisku Lipsko-Halle dron s výbušninou pri ukrajinskom nákladnom lietadle An-124.
- Americká rozviedka sa domnieva, že zintenzívnenú kampaň sabotáží proti krajinám NATO osobne nariadil ruský prezident Vladimir Putin.
- Tajné útoky koordinuje jednotka ruskej vojenskej rozviedky GRU známa ako Služba špeciálnych úloh (SSÚ/SSD).
- Západná rozviedka vystopovala lipský útok po pplk. Denisa Smoljaninova, jedného z veliteľov SSÚ, ktorý je na sankčných zoznamoch EÚ a Británie.
- 1. septembra nemecká vláda verejne označila Rusko za zodpovedné za pokus o útok v Lipsku.
- V auguste 2025 došlo k sabotážam aj v Estónsku, Poľsku a na Slovensku, kde úrady zabránili plánovanému žhárstvu na ukrajinskom závode na výrobu dronov.
Prečo je to dôležité
Lipská operácia je považovaná za prvú epizódu rozšírenej kampane sabotáží proti krajinám NATO, ktorú podľa americkej rozviedky osobne schválil ruský prezident. Útok bol priamo zameraný na ukrajinské nákladné lietadlo An-124 na území spojenca NATO a nemecká vláda zaň verejne obvinila Rusko. Asistenti kancelára Friedricha Merza pripúšťali možnosť aktivácie článku 5 Severoatlantickej zmluvy v prípade veľkého počtu obetí. Kampaň sa rozšírila najmenej na šesť krajín vrátane Slovenska, kde úrady v auguste zabránili plánovanému žhárstvu na ukrajinskom závode na výrobu dronov.
Čo sa stalo
V noci z 4. na 5. augusta 2025 objavili pracovníci letiska Lipsko-Halle v Nemecku dron s výbušninou v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla An-124. Vyšetrovanie neskôr identifikovalo účasť najmenej troch dronov naplnených vojenskou výbušninou Semtex, ktoré boli ukryté v kríkoch a pod stromami mimo perimetra letiska. Nemeckí kybernetickí analytici vystopovali spojenie dronov na servery predtým používané GRU a zistili, že drony boli vybavené nemeckými 5G SIM kartami umožňujúcimi vzdialené ovládanie cez internet. Podľa západných tajných služieb dronmi riadili agenti ruskej vojenskej rozviedky. 1. septembra nemecká vláda verejne označila Rusko za zodpovedné za pokus o útok. Západná rozviedka vystopovala operáciu až po pplk. Denisa Smoljaninova z jednotky GRU Služba špeciálnych úloh, ktorý je na sankčných zoznamoch EÚ a Británie. V auguste 2025 boli identifikované ďalšie sabotáže v Estónsku, Poľsku a na Slovensku, na jeseň 2025 hlásili Poľsko, Litva a Bulharsko útoky na stanice Starlink a v Čiernom mori pri pobreží Bulharska a Rumunska došlo k sérii útokov dronov na komerčné plavidlá.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje sa zameriavajú na priame ohrozenie ukrajinského lietadla An-124 ako bezprostredného cieľa útoku a zdôrazňujú jeho zacielenie na objekty spojené s Ukrajinou. Naratív sa opiera o západné spravodajské zdroje (WSJ, CIA, kancelár Merz) ako potvrdenie ruskej zodpovednosti, čím využíva západné autority na legitimizáciu obvinení.
V čom sa spravodajstvo líši
Rusko popiera svoju účasť na sabotážnych operáciách v Európe a žiada dôkazy, pričom nemecká vláda, americká rozviedka a západné tajné služby priamo poukazujú na zodpovednosť Ruska a konkrétnych dôstojníkov GRU.
Súvislosti
Tajné operácie proti Európe koordinuje jednotka GRU známa ako Služba špeciálnych úloh (SSÚ/SSD), založená v roku 2023 zlúčením niekoľkých tajných jednotiek na čele s generálporučíkom Andrejom Averjanovom. Západná rozviedka identifikovala Smoljaninova aj ako jedného z veliteľov zodpovedných za pašovanie zápalných zariadení do zásielkovej siete DHL s cieľom zničiť civilné lietadlá smerujúce do Británie a Severnej Ameriky. Na konci augusta navštívil Moskvu riaditeľ CIA John Ratcliffe, aby obnovil rokovania a varoval Rusko pred eskaláciou; po návšteve varoval európskych partnerov pred narastajúcimi sabotážnymi operáciami. Začiatkom novembra 2025 americký minister zahraničných vecí Marco Rubio varoval, že by sa eskalácia mohla rozšíriť na krajiny NATO. V lete 2025 v Moskve podľa rozviedky vzrástlo sklamanie z toho, že ani boje na fronte, ani rokovania s Washingtonom neprinútili Ukrajinu k ruským požiadavkám.