Ukrajina sa profiluje ako tranzitný a skladovaci uzol pre americký LNG do Európy
Ukrajina po ruskej deštrukcii až 60 % domácej ťažby plynu v roku 2025 výrazne zrýchluje dovoz amerického LNG a svoje podzemné zásobníky na západe krajiny ponúka ako distribučný uzol pre strednú a východnú Európu. Štátna spoločnosť Naftogaz vytvorila štyri samostatné importné brány cez Poľsko, Litvu, Nemecko a Grécko a projekt získal podporu administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Hlavné body
- Ruske útoky v roku 2025 zničili až 60 % ukrajinských výrobných kapacít zemného plynu.
- Ukrajina v roku 2025 kontraktne zabezpečila približne 456 miliónov kubických metrov amerického LNG; len v prvom štvrťroku 2026 to bolo 381 miliónov kubických metrov.
- Naftogaz vytvoril štyri importné brány: poľský terminál v Świnoujście s Orlen, litovský v Klaipéde s Ignitis, plávajúci terminál v Mukrane v Nemecku a grécky v Revithousse.
- Ukrajina leží na najväčšom európskom podzemnom zásobníku plynu s kapacitou nad 30 miliárd kubických metrov; významná časť zásobníkov sa nachádza na západe krajiny pri hranici s EÚ.
- Európa by v tomto roku mala získavať približne dve tretiny dovozu LNG zo Spojených štátov, čím predbehne Nórsko ako najväčšieho dodávateľa na kontinente.
- Trasa Vertikálny plynový koridor cez Bulharsko a Rumunsko má deklarovanú podporu administratívy Donalda Trumpa.
Prečo je to dôležité
Strategický obrat Ukrajiny na americký LNG priamo súvisí s rozsahom ruskej deštrukcie jej vlastnej ťažby a s geopolitickým tlakom na vytesnenie ruského plynu z európskeho trhu. Západoukrajinské podzemné zásobníky v blízkosti hranice s EÚ môžu z krajiny urobiť kľúčového sprostredkovateľa pre distribúciu amerického plynu do strednej a východnej Európy. Podpora Trumpovej administratívy pre Vertikálny plynový koridor a iniciatívu Troch morí prepája ukrajinskú energetickú úlohu s širšou transatlantickou infraštruktúrnou politikou.
Čo sa stalo
Ukrajina po rok 2025 trvajúcich ruských úderoch na domácu ťažbu plynu, ktoré zničili až 60 % výrobných kapacít, zásadne prehodnotila svoju dovoznú stratégiu. Štátna spoločnosť Naftogaz vytvorila štyri samostatné dovozné brány pre americký LNG: poľský terminál v Świnoujście v spolupráci s Orlen, litovský terminál v Klaipéde s Ignitis, plávajúci terminál v Mukrane v Nemecku a grécky terminál v Revithousse. Objem kontraktácie prudko vzrástol: z nuly v roku 2024 na približne 456 miliónov kubických metrov v roku 2025 a len za prvý štvrťrok 2026 ďalších 381 miliónov kubických metrov. Ukrajinské podzemné zásobníky na západe krajiny s celkovou kapacitou nad 30 miliárd kubických metrov sú zároveň predstavované ako potenciálny uzol pre distribúciu amerického LNG do strednej a východnej Európy v rámci Vertikálneho plynového koridoru a iniciatívy Troch morí, ktoré majú podporu Donalda Trumpa. Úlohu pri rozširovaní dovozu LNG zohral aj dočasný generálny riaditeľ Naftogazu Serhij Fedorenko, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný v júli 2026.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá centrujú konkrétnu úlohu Naftogazu a jeho dočasného generálneho riaditeľa Serhija Fedorenka, pričom uvádzajú štyri menovité importné brány (Świnoujście s Orlen, Klaipéda s Ignitis, Mukran v Nemecku, Revithoussa v Grécku) ako dôkaz, že obrat je už funkčný. Zdôrazňujú aj objemy kontraktácie – 456 miliónov kubických metrov v roku 2025 a 381 miliónov len v prvom štvrťroku 2026 – ako dôkaz rýchlosti tejto zmeny. Naratív vykresľuje Rusko ako priamu príčinu obratu cez útoky v roku 2025 a americký LNG spolu s ukrajinskými zásobníkmi prezentuje jednak ako náhradu, jednak ako budúcu úlohu energetického uzla s partnermi v EÚ. Oba texty sa pri téme uzla odvolávajú na Atlantic Council ako na západnú podporu stratégie.
Súvislosti
Iniciatíva Troch morí, spustená počas prvej administratívy Donalda Trumpa, spája 13 štátov od Baltského po Jadranské a Čierne more s cieľom budovať energetickú infraštruktúru pre strednú a východnú Európu. Vertikálny plynový koridor prechádza zo severu na juh cez Bulharsko a Rumunsko a má vyhlásenú podporu americkej administratívy. Európa by v tomto roku mala získavať približne dve tretiny svojho dovozu LNG zo Spojených štátov, čím Spojené štáty predbehnú Nórsko ako najväčšieho dodávateľa na kontinente.