Ukrajina môže prísť o stovky miliónov v dlhoch zahraničných subjektov pre nedostatočné prostriedky na právne služby

Prečo je to dôležité

Relatívne malý výpadok financií – asi 1 milión hrivien na 62 prípadov – môže Ukrajinu pripraviť o stovky miliónov v dolároch a eurách, poškodiť jej vzťahy so zahraničnými právnymi poradcami a zhoršiť jej postavenie pri získavaní ďalších finančných prostriedkov. Súbežne OSN varuje, že ďalšia zima bude pre civilovistov ešte ťažšia, čo zvyšuje humanitárne náklady vojny práve v čase, keď je rozpočet pod tlakom.

Čo sa stalo

Ministerstvo financií Ukrajiny v fiškálnej rizikovej analýze rozpočtu na rok 2027 upozornilo, že pre nedostatočné financovanie právnych služieb hrozí prepadnutie premlčacích lehôt v sporoch so zahraničnými subjektmi vrátane prípadov pred Švajčiarskym arbitrážnym centrom. Štát by tak mohol prísť o možnosť vymáhať pohľadávky, pričom na ohrozených sumách figuruje viac ako 232,1 milióna USD (vrátane dodatočných nárokov a 5 % ročného úroku od marca 2022), 155,7 milióna EUR (vrátane súdnych trov v státisícoch eur), 51 647 švajčiarskych frankov a 535 189 hrivien. Odhadnutý výpadok na obstaranie právneho zastupovania v 62 prípadoch v roku 2026 je približne 1 milión hrivien.

Tieto sumy súvisia s dlhmi zahraničných subjektov voči Ministerstvu obrany za nedodané produkty, ktoré Ráхункова палата vyčíslila na 472,6 miliardy hrivien, z čoho 75,7 miliardy je po splatnosti. Po splatnosti pohľadávky Ministerstva obrany pritom medziročne vzrástli – zo 39,6 miliardy hrivien k 1. januáru 2024 na 45 miliárd hrivien k 1. januáru 2025.

Súbežne 21. septembra Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre Ukrajinu predstavila správu, v ktorej varovala, že pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru robia životné podmienky civilovistov čoraz neznesiteľnejšími a nadchádzajúca zima bude ešte ťažšia než prekážzajúca. Predseda komisie Erik Møse pripomenul, že počas zimy 2025–2026 pri teplotách do mínus 20 stupňov boli ďalšie energetické zariadenia, vedenia, vykurovacie a plynové objekty poškodené či zničené a milióny ľudí trpeli dlhými výpadkami elektriny a tepla.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá ZN.UA a Радіо Свобода rámcujú príbeh dvoma líniami: domácou fiškálnou (riziko straty možnosti vymáhať pohľadávky voči zahraničným subjektom pre nedostatočné financovanie právnych služieb) a medzinárodnou (varovanie OSN, že ruské útoky na energetickú infraštruktúru urobia nadchádzajúcu zimu pre civilovistov ešte ťažšou). Ukrajina tak v ich podaní vystupuje ako štát pod fiškálnym tlakom a zároveň ako krajina, ktorá čelí útokom na civilnú infrastruktúru.

V čom sa spravodajstvo líši

Trump 14. septembra tvrdil, že sa Ukrajina a Rusko dohodli, že nebudú navzájom útočiť na energetické objekty; Zelenskij uviedol, že Kyjev je pripravený na vzájomné zastavenie úderov na kritickú infraštruktúru, ak partnerské štáty budú môcť zaručiť, že Rusko dohodu dodrží. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom len niekoľko dní predtým označoval energetiku za „Achillovu pätu“ Ukrajiny a možnosť energetického prímeria de facto vylúčil, no 15. septembra ho nazval „veľmi dobrým nápadom". Ide tak o rozpor medzi tým, čo o dohode tvrdí Washington, a tým, aký postoj z Kremľa vyplýval bezprostredne predtým a bezprostredne potom.

Súvislosti

Údaj o 472,6 miliardy hrivien dlhu zahraničných subjektov voči Ministerstvu obrany stanovila Ráхункова палата v rámci analýzy správy o plnení rozpočtu za rok 2025. Po splatnosti pohľadávky Ministerstva obrany narástli zo 39,6 miliardy hrivien k začiatku roka 2024 na 45 miliárd hrivien k začiatku roka 2025. Rozpočet Ukrajiny na rok 2027 má podľa dostupných správ vyčleniť podstatne viac prostriedkov na národnú bezpečnosť a obranu než rozpočet na rok 2026.

Komisia OSN predstaví výsledky prebiehajúcich vyšetrovaní v správe na 81. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v októbri 2026.

K energetickému prímeriu: 14. septembra americký prezident Donald Trump oznámil, že sa Ukrajina a Rusko dohodli neútočiť na vzájomné energetické objekty; prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Kyjev je pripravený na vzájomné zastavenie úderov na kritickú infraštruktúru, ak partnerské štáty zaručia, že Rusko dohodu dodrží. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 15. septembra označil možnosť energetického prímeria za „veľmi dobrý nápad“, hoci len niekoľko dní predtým energetiku nazval „Achillovou pätou“ Ukrajiny a prímerie de facto vylúčil.