Ukrajina predstavila formát Karpatská osmička, Maďarsko odmietlo účasť
Na summite v Bukoveli 18.–19. septembra ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil vytvorenie nového regionálneho formátu „Karpatská osmička“ (C8), ktorý spája Ukrajinu so siedmimi európskymi krajinami a EÚ. Maďarsko sa napriek pozvaniu odmietlo zúčastniť, čo potvrdil predseda maďarskej vlády Péter Magyar. Ministri zahraničných vecí oboch krajín si následne vymenili ostré vyhlásenia. Summit zároveň priniesol konkrétne dohody vrátane novej Železničnej koalície na podporu Ukrzaliznytsi.
Hlavné body
- Ukrajina 18. septembra oznámila vytvorenie formátu „Karpatská osmička" (C8) združujúceho Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Maďarsko a EÚ.
- Summit C8 sa konal 18.–19. septembra v Bukoveli v Ivanofrankivskej oblasti.
- Konečné vyhlásenie summitu podpísali Ukrajina, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko a Slovensko; Maďarsko nepodpísalo a zastupoval ho len zástupca veľvyslanectva v Kyjeve.
- Maďarský premiér Péter Magyar 21. septembra v parlamente vyhlásil, že Maďarsko nie je členom C8 a pozvanie odmietlo bez uvedenia dôvodu.
- Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil Magyarove vyhlásenia za „bezdôvodne konfrontačné" a prirovnal ich k politike jeho predchodcu Viktora Orbána.
- Na summite sa krajiny dohodli na vytvorení Železničnej koalície na podporu Ukrzaliznytsi, doplnkovo ku Koalícii ochotných a Koalícii schopností.
- Svetová banka schválila 100 miliónov USD grantu v rámci projektu RELINC na nákup ojazdených lokomotív pre Ukrzaliznyciu; EBRD prisľúbila 130 miliónov EUR v rámci UZ Energy na energetickú odolnosť železníc.
Prečo je to dôležité
Karpatská osmička má byť ukrajinskou iniciatívou, ktorá má Kyjev postaviť do pozície lídra, a nie len príjemcu európskej spolupráce v karpatskom regióne. Summit priniesol konkrétne výstupy – Železničnú koalíciu, financie od Svetovej banky a EBRD pre Ukrzaliznyciu a investičné portfólio približne 95 projektov v hodnote okolo 40 miliárd eur. Maďarské odmietnutie napriek výmene vlády z Orbána na Magyara signalizuje, že Budapešť zostáva pre Kyjev problematickým partnerom. Zároveň sa ukazuje rozpor medzi maďarskou vládou a energetickou spoločnosťou MOL, čo komplikuje cezhraničnú energetickú spoluprácu.
Čo sa stalo
Na summite v Bukoveli 18.–19. septembra ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil vytvorenie formátu „Karpatská osmička" (C8) združujúceho Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Maďarsko a EÚ. Summit sa zúčastnili aj zástupcovia podnikateľského sektora a takmer celá ukrajinská vláda; Maďarsko zastupoval len zástupca veľvyslanectva v Kyjeve. Konečné vyhlásenie napokon podpísali Ukrajina, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko a Slovensko – bez Maďarska. Maďarský premiér Péter Magyar 21. septembra v parlamente potvrdil, že Budapešť dostala pozvanie do C8, no odmietla ho, pričom dôvody nešpecifikoval. Na reakciu ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu, ktorý jeho vyhlásenia označil za „bezdôvodne konfrontačné" a prirovnal ich k politike expremiéra Viktora Orbána, Magyar odpovedal cez sociálnu sieť X prirovnaním k dedinskému futbalu. Na summite sa zároveň dohodlo vytvorenie Železničnej koalície na podporu Ukrzaliznytsi – popri Koalícii ochotných a Koalícii schopností. Svetová banka schválila 100 miliónov USD grantu v rámci projektu RELINC na nákup ojazdených lokomotív; EBRD sa dohodla na 130 miliónoch EUR v rámci UZ Energy na energetickú odolnosť železníc. Summit podľa Zelenského pripravil investičné a obchodné dohody za vyše 1 miliardu eur, pričom spoločné investičné portfólio má hodnotu približne 40 miliárd eur. Dňa 20. septembra Naftogaz oznámil memorandum s maďarským MOL o výstavbe skladov ropných produktov pri hranici na maďarskom území; Magyar následne vyhlásil, že MOL rokovalo bez súhlasu vlády a sklady sa stavať nebudú.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje zdôrazňujú konkrétne výstupy summitu: Železničnú koalíciu, 100 miliónov USD od Svetovej banky a 130 miliónov EUR od EBRD pre Ukrzaliznyciu a investičné portfólio približne 95 projektov v hodnote okolo 40 miliárd eur s dohodami za vyše 1 miliardu eur pripravenými na podpis. Maďarské odmietnutie je rámcované ako pokračovanie orbánovskej politiky blokovania: minister Sybiha označil Magyarove vyhlásenia za „bezdôvodne konfrontačné" a skonštatoval, že „politika blokovania a izolacionizmu naďalej prekvitá". Ukrajina sa prezentuje ako iniciátor a líder C8, ktorý organizuje spoločné ekonomické, energetické a cezhraničné projekty s európskymi partnermi.
V čom sa spravodajstvo líši
V ukrajinských médiách sa rozchádzajú dátummá summitu: väčšina zdrojov uvádza 18.–19. september, no niektoré píšu o termíne 18.–20. september a konaní v Hute a Bukoveli. Rôzne médiá tiež prekladajú Magyarovo zdôvodnenie odmietnutia odlišne – LIGA.net uvádza „dobré dôvody" (хороші причини), HVG zas „vážne dôvody" (поважні причини). Ďalším rozporom je samotné postavenie Maďarska: Zelenskyj Maďarsko 18. septembra spočiatku zaradil medzi členov C8, no Maďarsko následne verejne potvrdilo, že pozvanie odmietlo, a konečné vyhlásenie summitu podpísalo len šesť krajín bez Maďarska.
Súvislosti
Maďarsko má od mája novú vládu – Viktora Orbána nahradil Péter Magyar – no Ukrajina poukazuje na to, že Budapešť neprestala nakupovať ruské energie a naďalej zdvíha tému etnických Maďarov v Zakarpatsku v kontexte ukrajinského vstupu do EÚ. Ukrajina sa už zúčastňuje formátov Koalícia ochotných a Koalícia schopností; Železničná koalícia je prezentovaná ako tretí, dopravne špecifický formát. Podľa ministra infraštruktúry Mykolu Kalašnyka bolo od začiatku plnohodnotnej invázie poškodených 533 lokomotív Ukrzaliznytsi a 75 lokomotív súkromných priemyselných podnikov.