Európsky parlament vyzýva na posilnenie útočných kybernetických kapacít Ukrajiny a aktívne odrádzanie Ruska
Európsky parlament v správe zo 15. septembra odporúča urýchliť podporu Ukrajiny pri budovaní jej útočných kybernetických kapacít a vyzýva EÚ, aby prešla od obranného postoja k aktívnemu odrádzaniu. Poslanci opätovne označili Rusko za hlavnú vonkajšiu hrozbu pre bezpečnosť Európy a za štát sponzorujúci terorizmus. Parlament zároveň podporil zvýšenie rozpočtu a rozšírenie mandátu agentúry ENISA.
Hlavné body
- Európsky parlament v správe zo 15. septembra odporúča urýchliť podporu Ukrajiny na posilnenie jej útočných kybernetických kapacít.
- Poslanci vyzývajú EÚ k prechodu z „obranného režimu" na aktívne odrádzanie vrátane posúdenia mechanizmov pre útočné opatrenia proti ruskej logistickej a digitálnej infraštruktúre.
- Parlament opätovne potvrdil, že Rusko je hlavnou vonkajšou hrozbou pre bezpečnosť a demokratickú integritu Európy a štátom sponzorujúcim terorizmus.
- Podporené bolo zvýšenie rozpočtu a rozšírenie mandátu Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA).
- Ako hlavné ciele ruských a čínskych informačných operácií boli identifikované Ukrajina, Moldavsko, Arménsko, Gruzínsko a krajiny západného Balkánu.
- NATO vlani zaznamenalo viac ako 200 ruských hybridných incidentov proti členským krajinám Aliancie.
Prečo je to dôležité
Táto správa signalizuje možný posun v politike EÚ smerom k aktívnej podpore útočných kybernetických operácií namiesto výlučne obranných opatrení. Rámec pomoci Ukrajine sa tak rozširuje nad rámec klasickej vojenskej pomoci aj o kybernetické kapacity. Zároveň posilňuje charakteristiku Ruska ako hlavnej vonkajšej hrozby a navrhuje konkrétne inštitucionálne zmeny vrátane rozšírenia rozpočtu a mandátu agentúry ENISA.
Čo sa stalo
Európsky parlament zverejnil správu zo 15. septembra, v ktorej odporúča urýchliť podporu Ukrajiny s cieľom posilniť jej útočné kybernetické schopnosti. Poslanci vyzvali EÚ, aby prešla z „obranného režimu" na aktívne odrádzanie, a to aj posúdením právnych a operačných mechanizmov pre útočné opatrenia proti logistickej a digitálnej infraštruktúre, ktorá stojí za destabilizačnými aktivitami Moskvy. Zároveň boli vyzvaní k stratégiám na prevenciu fyzického a kybernetického sabotáže kritických systémov, ako sú energetika a komunikácie. Parlament potvrdil, že Rusko považuje za hlavnú vonkajšiu hrozbu pre bezpečnosť a demokratickú integritu Európy a že je štátom sponzorujúcim terorizmus. Podporené bolo aj zvýšenie rozpočtu a rozšírenie operačného mandátu Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), pričom dodatočné financovanie by umožnilo koordináciu incidentov v reálnom čase, systémy včasného varovania a výmenu informácií o hrozbách.
Súvislosti
NATO už skôr uviedlo, že počet ruských hybridných útokov na členské krajiny Aliancie výrazne narástol – vlani ich bolo zaznamenaných viac ako 200. Ako hlavné ciele ruských a čínskych informačných operácií zameraných na diskreditáciu EÚ boli v správe identifikované Ukrajina, Moldavsko, Arménsko, Gruzínsko a krajiny západného Balkánu. Konkrétnym príkladom bol 11. september, keď francúzska obec v Burgundsku informovala, že za jediný týždeň čelila státisícom kybernetických útokov, pričom vo väčšine prípadov útočníci odosielali požiadavky z Ruska.