USA uvalili sankcie na ruskú finančnú sieť A7, ktorú označili za nadnárodnú zločineckú organizáciu
Americké ministerstvo financií 1. októbra 2026 zaradilo ruskú platobnú sieť A7 na sankčný zoznam a označilo ju za "vážnu nadnárodnú zločineckú organizáciu". Sieť využívala viac ako 70 fiktívnych firiem, kryptomeny a aplikáciu s umelou inteligenciou na obchádzanie sankcií v prospech Ruska a Iránu. Len spoločnosti-sprostredkovatelia A7 spracovali od januára 2025 do júna 2026 transakcie za viac ako 17 miliárd dolárov.
Hlavné body
- A7 spracúvala viac ako 2 000 transakcií denne; celkový objem cez sieť prekročil 7,5 bilióna rubľov (približne 91,5 miliardy dolárov).
- Tento objem zodpovedá zhruba 13 % zahranično-obchodného obratu Ruska za rok 2025.
- Sieť využívala cez 70 fiktívnych firiem v rôznych krajinách a podľa správy Financial Times ňou cez medzinárodný bankový systém prešlo viac ako 6,9 miliardy dolárov.
- A7 používala kryptomeny na pranie peňazí pre ruských klientov, ktorí si mohli kupovať komponenty na výrobu zbraní a dronov.
- A7 a jej dcérske spoločnosti vlastní moldavský oligarcha Ilan Šor spolu so sankcionovaným ruským Promsvjazbankom; sieť využíval aj Irán vrátane jednotiek IRGC.
- Všetky aktíva A7 v USA alebo pod kontrolou amerických osôb musia byť zmrazené; transakcie s firmami vlastnenými sankcionovanými osobami z 50 % a viac sú zakázané.
- Ide o súčasť operácie "Economic Outcast" (Ekonomický vyhnanec) na izoláciu Iránu; Británia sankcionovala sieť A7 už v máji 2026.
Prečo je to dôležité
Sieť A7 spracúvala objem zodpovedajúci približne 13 % zahranično-obchodného obratu Ruska za rok 2025, čo ukazuje rozsah kanála na obchádzanie sankcií, ktorý USA teraz zasiahli. Sieť je zároveň spájaná s nákupom komponentov na výrobu zbraní a dronov, takže opatrenie priamo zasahuje ruské vojnové dodávateľské reťazce. Zaradenie do operácie "Economic Outcast" spája sankčné trate voči Rusku a Iránu, čím signalizuje koordináciu so spojencami – Británia sankcionovala A7 už v máji 2026. Návrh pravidla FinCEN a osobitné upozornenie pre banky majú navyše odrezať sprostredkovateľov A7 od amerického finančného systému nad rámec bežného zmrazenia aktív.
Čo sa stalo
Americké ministerstvo financií 1. októbra 2026 zaradilo ruskú finančnú sieť A7 na sankčný zoznam a označilo ju za "vážnu nadnárodnú zločineckú organizáciu". Opatrenie bolo súčasťou operácie "Economic Outcast" zameranej na izoláciu Iránu. Sieť A7, ktorú podľa amerických úradov vedie moldavský oligarcha Ilan Šor a ktorú spoluvlastní sankcionovaný ruský Promsvjazbank, využívala viac ako 70 fiktívnych firiem v rôznych krajinách, kryptomeny a špeciálnu aplikáciu s umelou inteligenciou na vytváranie fiktívnych záznamov o obchodných operáciách. Išlo o prepojený kanál pre Rusko a Irán vrátane jednotiek IRGC, ktorý umožňoval nákupy komponentov na výrobu zbraní a dronov a presúvanie platieb cez medzinárodné banky. Ako uviedla Financial Times, cez A7 prešlo tradičnými metódami prania peňazí cez medzinárodný bankový systém viac ako 6,9 miliardy dolárov; celkový objem operácií siete presiahol 7,5 bilióna rubľov (približne 91,5 miliardy dolárov), čo zodpovedá zhruba 13 % zahranično-obchodného obratu Ruska za rok 2025. V rámci opatrení musia byť všetky aktíva A7 v USA alebo pod kontrolou amerických osôb zmrazené a transakcie s firmami, ktoré konajú v mene A7 alebo ktoré sankcionované osoby vlastnia z 50 % a viac, sú zakázané. FinCEN zároveň navrhol pravidlo na odrezanie sprostredkovateľov A7 od amerického finančného systému a zverejnil pre banky osobitné upozornenie so znakmi na identifikáciu operácií siete. Británia sankcionovala sieť A7 už v máji 2026 a v auguste 2025 americký OFAC uvalil sankcie na samotnú A7, jej štruktúry A71 a A7 Agent a na spoločnosť Old Vector, ktorá vydáva token A7A5 krytý rubeľovými vkladmi v Promsvjazbanku.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Všetkých šesť zdrojov dodaných k tejto správe sú ukrajinské médiá (Interfax-Ukrajina, Suspilne Novyny, NV, ZN.UA, hromadske, Novynarnia). Rámcujú opatrenie predovšetkým ako zablokovanie ruského kanála na obchádzanie sankcií, nie primárne ako krok proti Iránu. Ukrajinské titulky akcentujú dolárový objem ruských peňazí presunutých cez sieť (napríklad "6,9 miliardy dolárov", "vyše 90 miliárd dolárov") a úlohu A7 pri pomoci sankcionovaným ruským spoločnostiam, pričom zdôrazňujú prepojenie na nákup komponentov na výrobu zbraní a dronov. Médiá tiež vyzdvihujú vlastníctvo Promsvjazbankom (ruská banka slúžiaca obrannému sektoru) a Ilanom Šorom a pripomínajú, že Británia sankcionovala A7 skôr než USA.
V čom sa spravodajstvo líši
Niektoré fakty uvádzajú, že A7 tradičnými metódami prania peňazí cez medzinárodný bankový systém previedla viac ako 6,9 miliardy dolárov (s odvolaním sa na Financial Times), zatiaľ čo iné fakty hovoria o celkovom objeme 91,5 miliardy dolárov a o tom, že len sprostredkovatelia A7 spracovali vyše 17 miliárd dolárov. Tieto sumy merajú rôzne veci a dodaný text vymedzuje 6,9 miliardy ako podmnožinu celkového objemu; zdroje sa preto nezhodujú v jednom čísle, ale v rôznych ukazovateľoch tej istej siete.
Súvislosti
OFAC už v auguste 2025 sankcionoval A7 a súvisiace subjekty (A71, A7 Agent, Old Vector). Sieť je popisovaná ako ovládaná moldavským oligarchom Ilanom Šorom a spoluvlastnená sankcionovaným ruským Promsvjazbankom. A7A5, stablecoin krytý rubeľom, bol spustený vo februári 2025 v Kirgizsku cez burzu Grinex a za štyri mesiace ním prešlo približne 9,3 miliardy dolárov. USA predtým podnikli kroky proti niektorým regionálnym bankám a iránskym aerolínkám, no podľa dodaných faktov neuvalili sankcie na žiadnu veľkú medzinárodnú finančnú inštitúciu ani na Čínu, ktorá kupuje 90 % iránskej ropy.