Na tretí deň po sebe museli poľské letiská Rzeszów a Lublin prerušiť prevádzku pre ruské útoky
Poľské letiská v Rzeszowe a Lubline 18. septembra ráno prerušili prevádzku pre ruské útoky na západnú Ukrajinu – už tretí deň po sebe. Poľské vzdušné sily vzlietli stíhačky a české JAS-39 Gripeny odštartovali z Pardubíc pod velením NATO na monitorovanie vzdušného priestoru pri poľskej východnej hranici. Prevádzka na letiskách sa obnovila približne o 09:45 kyjevského času.
Hlavné body
- Letiská Rzeszów a Lublin prerušili 18. septembra ráno prevádzku pre ruské útoky na Ukrajinu.
- Ide o tretí po sebe nasledujúci deň, počas ktorého tieto letiská pozastavili činnosť.
- Poľské vzdušné sily vzlietli stíhačky ako reakciu na ruské útoky.
- České stíhačky JAS-39 Gripen odštartovali z Pardubíc na rozkaz NATO monitorovať vzdušný priestor pri poľskej východnej hranici; následne ich nahradili poľské stíhačky a vrátili sa na základňu.
- 17. septembra poľský premiér Donald Tusk oznámil, že ruský útočný dron dopadol neďaleko poľskej hranice vo Volynskej oblasti.
- 16. septembra Poľsko vzlétlo stíhačky a vyhlásilo letecký poplach v pohraničných regiónoch pre ruské dronové útoky na ukrajinské oblasti.
- Prevádzka letísk Rzeszów a Lublin sa obnovila okolo 09:45 kyjevského času, teda asi hodinu po prerušení.
Čo sa stalo
Ráno 18. septembra poľské letiská v Rzeszowe a Lubline prerušili prevádzku pre ruské útoky na západnú Ukrajinu. Opatrenie oznámila Poľská agentúra leteckých navigačných služieb (PANSA). Išlo už o tretí po sebe nasledujúci deň, počas ktorého museli tieto letiská zastaviť činnosť – rovnaký scenár sa opakoval aj 16. a 17. septembra. Poľské vzdušné sily vzlietli stíhačky ako reakciu na útoky. Zároveň české stíhačky JAS-39 Gripen odštartovali z Pardubíc na rozkaz velenia NATO v rámci integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany Aliancie s cieľom monitorovať vzdušný priestor pri poľskej východnej hranici. České lietadlá napokon nemuseli zasahovať – poľské stíhačky ich nahradili a Gripeny sa bezpečne vrátili na základňu. Prevádzka letísk sa obnovila približne o 09:45 kyjevského času, teda asi hodinu po prerušení.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje kladú do popredia ruské útoky na Ukrajinu ako bezprostrednú príčinu narušení a zdôrazňujú, že poľské letiská, poľské stíhačky aj české Gripeny v rámci NATO reagovali na údery na ukrajinskom území. Pokrývanie kladie dôraz na trojdňovú sériu a zapojenie spojencov NATO, čím poukazuje na rozmer presahu ruských úderov na západnú Ukrajinu. Zahrnuté sú aj závažné epizódy z predchádzajúcich dní – dronový úder na vlak na stanici Jahodyn neďaleko poľskej hranice a vylovenie dronu pravdepodobne ruského pôvodu z Baltského mora.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
V dodanom súbore zdrojov sú výlučne ukrajinské médiá; medzinárodný rámec nie je vstupom zastúpený samostatne.
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské zdroja Новинарня a НВ sa líšia v uvádzanom čase obnovenia prevádzky letísk Rzeszów a Lublin 18. septembra – jeden uvádza čas okolo 08:45 miestneho času, druhý okolo 09:45 kyjevského času.
Súvislosti
Na situáciu nadväzuje niekoľko eskalačných epizód z predchádzajúcich dní: 13. septembra Rusi dronom zaútočili na lokomotívu osobného vlaku na stanici Jahodyn asi 2 km od poľskej hranice; krátko predtým sa na tej istej stanici nachádzal diplomatický vlak s európskymi politikmi vrátane bývalého britského premiéra Borisa Johnsona. 14. septembra poľská armáda objavila a vylovila z Baltského mora dron pravdepodobne ruského pôvodu neďaleko obce Rusinów v Západopomoranskom vojvodstve. 15. septembra poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Kremeľ plánuje hybridné dronové a raketové útoky na štáty podporujúce Ukrajinu a že nie je rysy záujem o rokovania prinajmenšom do konca zimy. Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz informoval o zvýšenej aktivite F-16 a vrtuľníkov a podpredseda vlády Cezary Tomczyk vyhlásil, že poľská armáda je pripravená zostreliť cieľ približujúci sa k hranici. Spojenci NATO sa zatiaľ nedohodli na zostreľovaní ruských cieľov nad ukrajinským územím. Český premiér Andrej Babiš uviedol, že české tajné služby venujú maximálnu pozornosť rizikám spojeným s ruskými spravodajskými aktivitami a že ide o hybridnú vojnu.