Støre: dron takmer zasiahol lietadlo s Zelenským pri štarte z Moldavska

Prečo je to dôležité

Incident sa týka bezpečnosti hlavy štátu cestujúcej v čase vojny a zároveň ukazuje, ako sa ruske drony dostávajú do vzdušného priestoru susedných krajín vrátane Moldavska a členskej krajiny NATO Rumunska. Zároveň otvoril rokovania medzi Ukrajinou a Nórskom o posilnení protivzdušnej obrany a o európskej iniciatíve FREYJA. Rozdielne verzie nórskej vlády a ukrajinskej prezidentskej kancelárie vyvolávajú otázky, ako sa verejne charakterizuje hrozba pre prezidentské lietadlo.

Čo sa stalo

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre 9. septembra v rozhovore s verejnoprávnou NRK vyhlásil, že dron 8. septembra takmer zasiahol lietadlo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pri štarte z Moldavska do Osla, kam smeroval na pohreb kráľa Haralda V. Støre neposkytol ďalšie podrobnosti, vrátane toho, ako blízko sa dron dostal či či šlo o zámerný čin, a dodal, že ide o „realitu, v ktorej Zelensky žije".

Moldavské ministerstvo obrany hlásilo o 16:20 miestneho času 8. septembra vpád dronu, predbežne identifikovaného ako typ Shahed, ktorý prišiel zo smeru Ukrajiny. Moldavsko následne čiastočne uzatvorilo vzdušný priestor nad strednou časťou krajiny. Hovorca moldavskej vlády Dumitru Ciorici potvrdil, že meškali tri odlety a štyri prílety, vrátane Zelenského letu. Moldavská polícia neskôr potvrdila, že dron sa zrútil a explodoval v slnečnicovom poli pri obci Stări Măhlăni v okrese Rîșcani, zhruba 160 kilometrov od letiska v Kišiňove; požiar zachvátil okolitú trávu, zranenia neboli hlásené.

Drón medzitým preletel aj do rumunského vzdušného priestoru, kde Rumunsko vyslalo dva stíhačky F-18 španielskeho vzdušného a kozmického vojska na sledovanie jeho dráhy a dočasne zastavilo prevádzku na letisku v Jasy. Moldavské aj ukrajinské zdroje sa neskôr zhodli, že ide o ten istý incident, hoci podľa zdroja z ukrajinskej prezidentskej kancelárie Zelenskyj lietadlo nebolo v rovnakom čase na oblohe ako dron: ten zmizol z radarov o 17:15 a lietadlo vzlietlo o 17:30 po tom, čo ukrajinská strana počkala, kým drony zmiznú.

Po príchode do Osla večer 8. septembra sa Zelensky stretol s premiérom Støre a ministrom financií Jensom Stoltenbergom. Støre v krátkom rannom rozhovore 9. septembra opísal, že Zelensky strávil noc pri telefonátoch o následkoch ruských úderov, a situáciu označil za „veľmi dramatickú". Zelensky 9. septembra kráčal za rakvou kráľa Haralda V. v centre Osla spolu s ďalšími hlavami štátov a krátko po obrade odcestoval z Nórska. Počas návštevy rokoval so Støre, Stoltenbergom a ministrom zahraničia Espenom Barthom Eideom o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany, vojenskej a civilnej pomoci a o európskej protiraketovej iniciatíve FREYJA vrátane stretnutia so zástupcami obranných spoločností z partnerských krajín.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá, najmä v neskoršom spravodajstve, kladú dôraz na mechaniku zatvorenia moldavského a rumunského vzdušného priestoru a na oneskorenie Zelenského letu. Veľmi explicitne prinášajú vyjadrenie zdroja z kancelárie prezidenta, že Støreho tvrdenie o takmer zasiahnutí lietadla je „preháňané“, že lietadlo s dronom nebolo v rovnakom čase na oblohe a že Ukrajina ponúkla vyslať stíhačky F-16 na zostrelenie dronu, čo sa napokon neuskutočnilo. Ukrajinské texty zároveň prepájajú cestu do Osla s vecnou agendou Zelenského – rokovaniami o protivzdušnej obrane, dodávkach systémov a európskej iniciatíve FREYJA. Súčasťou rámca je aj širší kontext ruských dronových vpádov do Moldavska a Rumunska a nočný útok na infraštruktúru na ukrajinsko-moldavskej hranici.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Medzinárodné médiá (anglické, španielske, francúzske, nemecké, arabské, azerbajdžanské) primárne preberajú znenie Støreho rozhovoru pre NRK so slovami o „takmer zasiahnutí“ a o „realite, v ktorej Zelensky žije“. Dôraz kladú na symbolickú závažnosť hrozby pre lietadlo vojnového prezidenta smerujúceho na kráľovský pohreb. Neskôr sa v týchto textoch objavuje aj Støreho spresnenie prostredníctvom hovorkyne Bhanuji Rasiah, no podáva sa skôr ako doplnok či „cúvnutie“ než ako hlavná informácia. Viaceré medzinárodné texty odkazujú na hodnotenie Inštitútu pre štúdium vojny, ktorý popisuje samostatný let ruského dronu Shahed cez moldavský a rumunský vzdušný priestor zhruba hodinu pred haváriou v Moldavsku, a zasadzujú tak celú udalosť do širšieho obrazu ruských vzdušných vpádov do susedných krajín.

V čom sa spravodajstvo líši

Najvýraznejší rozpor sa týka bezprostrednosti hrozby: nórsky premiér Støre povedal, že dron lietadlo „takmer zasiahol“, zatiaľ čo nórska štátna tajomníčka Bhanuja Rasiah, ďalšie nórsky vládne vyjadrenia a zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie neskôr uviedli, že nie je známe, či dron priamo ohrozil lietadlo, a popísali tvrdenie o nebezpečenstve ako „preháňané". Zdroj prezidentskej kancelárie pre Suspilne navyše uviedol, že lietadlo s dronom nebolo v rovnakom čase na oblohe a že Zelenskyj stroj vzlietol o 17:30, pätnásť minút po tom, čo dron zmizol z radarov. Rozdiely sú aj v počte dronov – niektoré zdroje hovoria o jednom, iné o dvoch – a v dátume, keďže jeden text udáva 7. septembra, zatiaľ čo drvivá väčšina zdrojov incident lokalizuje na 8. septembra. Støre takisto neuviedol, odkiaľ má informácie, či dron letel zámerne, ani ako blízko sa k lietadlu dostal.

Súvislosti

Kráľ Harald V. zomrel 28. augusta vo veku 89 rokov; jeho pohreb sa konal v Osle 9. septembra. Na pozadí tejto udalosti sa 8. septembra o 16:20 miestneho času objavil v moldavskom vzdušnom priestore dron, predbežne identifikovaný ako typ Shahed, ktorý vstúpil zo smeru Ukrajiny. Moldavsko následne čiastočne uzatvorilo svoj vzdušný priestor a let niesol aj ďalšie meškania. Dron neskôr preletel aj do Rumunska, kde rumunské vzdušné sily reagovali vyslaním stíhačiek vrátane dvoch F-18 španielskeho vzdušného a kozmického vojska a kde sa dočasne zastavila prevádzka letiska v Jasy. Dron sa napokon zrútil v moldavskom Rîșcani, zhruba 160 km od Kišiňova, bez zranení. V noci z 8. na 9. septembra zároveň ruské drony znovu udreli na infraštruktúru na ukrajinsko-moldavskej hranici; moldavská prezidentka Maia Sandu odsúdila samostatný ruský útok na hraničný priechod s Ukrajinou, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia.